"Fakt, ty nie si nijaká princezná. Si obyčajná mama!" Zoznam autorových rubrík: Zo života, Knihy, Politika, Poézia, Nezaradené
Len veľmi ťažko sa presviedčam o kompetentnosti nášho štátu udržať aspoň zdanie spravodlivosti na to určenými zložkami. Zdá sa, že chránime záujem, miesto verejných financií a výška statusu súvisí úzko s mierou ochrany.
Lokálna samospráva v praxi by mala byť v zásade jednoduchá. Základné pravidlá stanovuje zákon 369/1990 Zb. vznp, ktorý sa na prvý pohľad javí pomerne jednoznačne. Delí kompetencie medzi dva orgány - obecné zastupiteľstvo a starostu. Problém však nastáva, keď si tieto strany svoje kompetencie pletú. Prípadne, ak má niekto pocit, že zvládne všetko sám, pretože na to dostal vo voľbách mandát. Zvyčajne je to starosta. Ani toto by nemusel byť až taký veľký problém. Zákon myslí aj na alternatívu, kedy starosta stráca kontakt s občanmi alebo porušuje zákon. Nemyslí však už na to, ako sa tohto práva domôcť.
Štyri roky prešli ako voda a je opäť čas komunálnych volieb. V poslednom období sme volili viackrát. Sme unavení kampaňami rôznych politikov a strán či kauzami, ktoré nám berú chuť zapájať sa do vecí verejných. Strácame záujem a prevláda v nás pocit, že sa aj tak nič nezmení a náš vplyv je zanedbateľný. Nie je to tak. Ako platí „babka k babce, budú kapce", tak platí, že hlas k hlasu spravia výsledok.
Tak ako je pre adeptku na miesto riaditeľky šalianskej knižnice Pán prsteňov rozprávka, tak je pre mňa rovnakým žánrom aj objektívnosť výberových konaní v malých mestách. Priestor, kde každý každého pozná a mnohí sú nemnohým zaviazaní.Keď treba brániť svoje, zaváži aj argument "veď je to prišelec". Nejde ani tak o xenofóbiu, ako skôr o strach, že niekto cudzí si bude odhrýzať z nášho pagáča. Či dokonca o to, či vôbec nejaký pagáč bude... keďže bez práce nie sú pagáče.
Nežná revolúcia. Nech sa už dnes vraví a píše čo chce, bola hlavne epicentrom spolupatričnosti, porozumenia a solidarity. Ľudia mali k sebe tak blízko, aby si nešliapali po nohách, ohľaduplne ustúpili slabším či menším, pomohli tým, čo pomoc potrebovali a spoločne verili v lepšiu budúcnosť. Nie bohatšiu a individuálnejšiu. Na to sme ešte nemysleli.V mojom, a isto aj v mnohých iných životoch, to bolo najčistejšie obdobie, bez podozrievania a snáď až bez obozretnosti.Možno niektorí už vtedy mysleli na vlastné svetlé zajtrajšky, ale ja som to tak nevnímala. Preto keď dnes sledujem znovu archívne zábery, piesne plné lásky a viery, tisnú sa mi slzy do očí a znovu prežívam tie užasné pocity. Dnes, už po 20-tich rokoch, znamenajú heslá pre niektorých len možnosť lepšie predať svoje auto a vylepšiť si províziu. Utvorte koridor – chce sa mi zvracať.
Mnohí sme dostali od pána Muňka do schránok list, že sme starí a mali by sme mať viac rozumu pri zaobchádzaní so svojimi peniazmi. Nemali by sme ich vyhadzovať oknom, resp. živiť nimi hajzlíkov zo správcovských spoločností.
Chcela by som zablahoželať umelcovi, ktorému sa podarilo vykričať svoj názor do sveta tak efektívne. Ako keď sedíte v hľadisku a sledujete útočníka ako beží na bránu, oklame celú obranu, obehne brankára, nastaví si loptu a potom urobí piruetu a vsieti gól. Nádhera. Všetci stoja s otvorenými ústami a žasnú. Že je nemožné, aby ho nechali takto prejsť? Zdá sa. A napriek tomu sa to pánovi Davidovi Černému podarilo. Česko sa pri príležitosti prevzatia predsedníctva prezentuje jeho umeleckým dielom a zároveň vydalo k nemu oficiálnu brožúrku, v ktorej si vystrelil takmer z každého štátu. Všetko to zabalil do pozlátka miernej irónie. Faktom je, že toto dielo nie je jediným autorovým kontroverzným počinom.
Vždy som si myslela, že som len zdravo vlastenecká a tolerantná. Môj dedko bol vysídlený Maďar, ktorého späť na Slovensko pritiahla láska k mojej babičke. Preplával Dunaj a vychovali spolu štyri deti – Slovákov. Rodinu mojej babky ešte predtým presídlili od Pitvarosu sem. Nepamätám sa, žeby niektorý z nich pociťoval krivdu za to všetko. Nič také som nepočula ani od dedových súrodencov, ktorí dnes žijú v Kaposvári a majú sa fajn. Národnostné napätie som vnímala len ako dieťa, keď na mňa pri prázdninovaní v maďarskej dedine vykrikovali hlúpe deti „buta tóthok“, ale vravela som si, že ja taká hlúpa nie som a odpustila som. Dedo ma učil za desaťkorunu básničky a od tých múdrejších detí som sa postupne naučila hovoriť maďarsky. Neskôr ma zbalil na druhý pohľad sympatický Maďar a mám s ním dvoch pekných a múdrych synov.
Európskym priestorom vždy hýbali sebaurčujúce či národnostné tlaky. Všetci máme svojich buditeľov, národných hrdinov i odvekých „nepriateľov“. Vzájomné konflikty z dávnej i menej dávnej doby sa deti učia na školách a nezriedka stali národnými povesťami či rozprávkami. Jednou z najväčších bola druhá svetová vojna a pri slovách IRA či ETA sa ježia chlpy aj mladším súčasníkom. Úsilie o národnú identitu dodnes jazví územia bývalej Juhoslávie či Sovietskeho zväzu. My, európania, sme položili za záchranu našej svojbytnosti za predošlé storočia mnoho životov.
Veľkú a malú politiku považujem za dve rozdielne veci. Vo veľkej politike som sa ocitla iba raz. Moje účinkovanie v nej skončilo divácky. Dodnes vravím, že keby nebol prišiel delegát, ktorého som bola náhradníčkou, Demokratická strana ešte mohla žiť. V skutočnosti skôr živoriť, ale koexistovala som s ňou bez vnútorného rozporu, čo v SDKÚ tak celkom neplatí. Možno práve pre to, akým spôsobom SDKÚ DS zhtla, mi ten pocit priveľkého sústa v krku ostal.
Ak som dobre počítala, tak je v Šali desať lekární a ďalšia čaká na otvorenie. Mesto má 25.000 obyvateľov a okres približne 55 tisíc. O tom, či budú lekárne pre občanov dostupné 24 hodín denne alebo nie, rozhoduje VÚC v Nitre. Mestské zastupiteľstvo vydávalo v septembri odporúčacie stanovisko. Malo sa teda vyjadriť za svojich voličov – chcú či nechcú lekárenskú pohotovosť? Zastupitelia sa vyjadrili.
Internetová stránka Mediálne.sk v nedávnom období urobila anketu týkajúcu sa kvality lokálnych a regionálnych televízií. Jej výsledok ma neprekvapil. Z celkového počtu takmer päťsto respondentov až 82% si myslí, že vysielanie nie je kvalitné. To, čo divák zjavne príliš neoceňuje, hodnotí napríklad aj medzinárodný festival lokálnych televízií Zlatý žobrák v Košiciach.
Pálenie maďarskej vlajky zavesené na internete zaujalo väčšinu našich i maďarských médií. Na stránke www.hetek.hu je napísané, že sa nepotvrdilo, že s videom má niečo spoločné Ján Slota. Špekuluje sa dokonca, či v tom nemá prsty Mikuláš Dzurinda alebo Maďari osobne. Podobné úvahy nie sú pre Slovensko vôbec dobré. Podľa tvrdenia serveru Index sa k nahrávke hlási 21-ročný Slovák s používateľským menom werwolfSSlovakia.
2. augusta 2006 sa v Kremnici stratila chovankyňa miestneho domova Blaženka Pechová, ktorá bola na vychádzke s ostatnými deťmi a vychovávateľkou. Dievčina je postihnutá a vychovávateľke sa vytrhla. V podstate sa zachovala rovnako, ako desaťročný Thomas, ktorý sa v júli zatúlal v Tatrách. Podobnosť týchto udalostí je nepopierateľná.
Vystúpenie Róberta Fica sprevádzal potlesk koaličných partnerov. Úspech zožal okrem iných aj Kaliňák za svoj budúcu snahu vylepšiť demografický vývoj. Nemôžem sa vyhnúť spomienke na staré časy, keď bol potlesk súčasťou politickej kultúry.
V strede mesta vyrástol plot a za ním sa prepadla jama. Občianske hlasy náhle ožili otázkami čo sa deje. Skutočnosť, že sa tam niečo stavia mnohých zaskočila a na internetovej stránke mesta sa rozprúdila diskusia o nutnosti rozšíriť počet polyfunkčných stavieb v centre.
