Mačka a motúzik. Napísala Anna Olejárová. Takto sa kedysi začínalo recitovať na Hviezdoslavovom Kubíne. Ale Adam tráviaci väčšinu života v pivničnom antikvariáte sa asi žiadneho kola nezúčastnil. Žije len pre svoje knihy. Vlastne prežíva. Až do času, keď kocúr Mačka privlečie dole anjela. A tu začína sled udalostí, ktoré sú popísané rozvláčne, tak ako plynie čas v podzemí. Príjemná poviedočka, ktorej vlastne nič nechýba, ani nezvyšuje. Na čítanie super, na víťazstvo málo.
Kontraktor Richarda Brenkuša je sci-fi o čase, keď civenie na niečí chrbát evokuje akúkoľvek inú, rovnako neplodnú činnosť. Vlastne sa mi zdalo, že je to dnes. Aj ceny útechy sú podobné a podľa všetkého bude budúcnosť ešte nudnejšia ako súčasnosť. Ale najväčšie sklamanie bola pre mňa tá odovzdanosť systému a záver plný pohodlnosti. Dúfam, že takto ozaj neskončíme.
Temnovlasá Barbora od Lucie Lenickej bola pre mňa najpríjemnejšia časť zbierky. Príbeh z minulosti písaný archaickou rečou o dievčati ktoré “prerástlo“ svoju dedinu. Trošku mi pripomenula divokú Viktorku z Babičky. Tá však nestretla skutočného diabla ako Barbora. Niekde som zachytila výčitku za sexuálny podtón, ale prečo? Sex predsa patrí medzi jednu z hnacích síl ľudstva. Už od nepamäti. Iste nie iba preto dostala poviedka Cenu OZ Fantázia. Podľa mňa zaslúžene.
Nočný spoj Jána Stopjaka by si mali povinne prečítať všetci, čo priveľa pijú a trpia pocitom márnosti. Stačila by jedna jazda MHD a šli by sa venovať niečomu užitočnému. Tibor už to nestihol. Jeho jazda bola trest - možno aby pochopil, že alkohol nebol riešením, ale definitívou. Výborne vystavaná poviedka plná hrôzy. Nie iba zo skutočností, ale hlavne z ich pochopenia.
Svedectvo Miliducha-Grg Neduživého vo veci konca Angálie začalo odkazmi už v autorkinom okienku o sebe. Adriana Markovičová miluje slovné hračky, čo je pekné, ale na mňa príliš sofistikované a prekomplikované. Kým v Zvonodrozdove som dokázala identifikovať jednotlivé postavy, Výhľad NaKomín mi o svojom majiteľovi nepovedal nič. Cena poroty u mňa v tomto prípade znamená len toľko, že sa vzácne zhodli. Krátky záznam o tom, že koniec sveta piatich pohlaví nastal vďaka náhodnej sérii udalostí a gramatických chýb, u mňa vysoké hodnotenie nezískal. Aj keď oceňujem autorkin dobrý nápad a hravosť.
Jožo Fero a záhada ovocného sadu od Mariana Kubicska využil prirodzenú šikovnosť rómskej menšiny a spomienkový optimizmus skôr narodených. Priznám sa, že som sa celkom dobre bavila a nakoniec ma skutočne potešilo nielen to, že Fero zachránil osadu, ale hlavne, že zloduchovia boli potrestaní. A tak to má byť! Nielen v rozprávkach, ale aj v poviedkach. Lebo hol van a Vinetou? Predsa Vigvambanbanvan! Aj keď útočí Mars alebo Votrelci. Veď je to jedno. Hlavne, že zvíťazíme!
Starostlivosť o magického živočícha v praxi ma dostala. Simon Crabak si vzala na mušku byrokraciu, ktorá patrí medzi najrozvinutejšie fungujúce mechanizmy a oproti nim postavila prírodu samotnú. Satira v kontraste s prevažujúcou ľudskosťou ma veľmi bavila a pripomenula mi miláčika mojich detských rokov Kira Bulyčova, ktorého autorka spomenula medzi svojimi obľúbencami. Cena Bibliotéky nemohla mať lepšieho víťaza. Navyše, eko je in.
Marek Mittaš a jeho Kamaráti boli takí skutoční, až to mrazí. Ani vlastne neviem, čo robili v súťaži ako táto. Mali by ísť niekam do realizmu – akurát socialistický by to nemohol byť, lebo vtedy sme museli byť slušní, ale dnes už zase nemusíme. Ani nie sme. A preto chcem čítať o Frodovi, Geraldovi, Mrakoplašovi a iných kladných hrdinoch. A neriešiť kvalitu textu, ktorú ani nebolo prečo. Bola viac ako dobrá.
Fialky Barbory Vinczeovej boli príjemne ubiehajúcim koncom sveta. Smutné? Áno, ale napokon, každý koniec je zároveň začiatkom niečoho nového a autorka nám v závere dáva nádej. Na iný svet a ľudstvo, ktoré možno zahynie na vlastné chyby. Dôležité zostáva, že fialky majú stále vôňu a deti neprišli svoju o zvedavosť. Cena Intelu je isto zaslúženou odmenou.
Dominika Polakovičová v Oakville vystavala celkom fajn horor založený na schizofrénii, s prvkami mládežníckej literatúry. Pomaly sa rozbiehajúci príbeh zamilovaného študenta a záhadnej dievčiny sa prehupne do krváku. Za ten krvák si odniesla Cenu Béla a získala aj druhé miesto v MCF. Osobne si myslím, že by sa mala naučiť škrtať. A nie iba náznaky, ktoré už od začiatku predznamenávali ďalšie dianie, ale aj nadbytočné slová. Je napríklad úplne jasné, že "jeho zvedavosť u neho znovu vyhrala" . U nikoho iného nemohla.
Ján Franko bol pre mňa spomedzi finálových poviedok jednoznačný víťaz. Deň keď piatok trinásteho skončil, je napísaný dobre a postupuje správnym tempom k záveru. Je v ňom dostatok emócií aj zrnko vtipu. Bavil ma spontánne a jednoducho, bez namáhavého uvažovania nad zmyslom všetkého. A samozrejme – koniec dobrý, všetko dobré, zafungovalo aj u mňa. Podľa toho ako získal hlavnú cenu je jasné, že tento recept platí u väčšiny čitateľov MCF 2014.
Ján Gálik vniesol do zbierky tiež kúsok fantasy sveta. Jeho poviedka 201 217 má zvláštny názov, ale je z takmer obyčajnej školy, kde je zakázané používať mágiu. Aj tu sú deti, čo učiteľov oberajú o energiu, ako v každej škole. Ale v tých bežných nemiznú ostatné, vcelku dobré deti. Aj pomer je iný. Veľmi sa teším, že si tento učiteľ zachoval optimizmus a do tried umiestnil iba po jednom “podarenom“ dieťati. Mrzelo ma však, že riešenie som nepochopila. Akosi mu chýbalo logické vysvetlenie v ľudskom svete. A to i napriek tomu, že sa oň v poviedke opieral.
V budúcom ročníku má možnosť to napraviť inou poviedkou, hoci aj z toho istého sveta. Tak ako ostatní súťažiaci tohto a minulých ročníkov a snáď aj mnoho nových talentov. Pretože pokiaľ žije nádej, existuje aj Fantázia. A snívanie je nádherné. Tak snívajte a píšte. Lebo každý ďalší nápad vystavia kus nového sveta.
Zverejnené poviedky Fantázie 2014 som čítala viackrát. Niektoré aj tri razy. Znie to dobre, ale pre mňa to v prvom rade znamená, že žiadna z nich neostala vo mne dlho. Možno je rýchlejšia doba a možno sa len autorom nepodarilo udrieť na tú správnu strunku. Ale celkovo sa mi zdalo, že tento ročník bol trošku slabší. Napriek tomu ostáva pre mňa Martinus Cena Fantázie stále srdcovou záležitosťou a verím v silu ďalších ročníkov. Len by som si priala viac fantasy. Hravej, príjemnej, trošku romantickej, plnej očakávania, ale aj napätia.
Fantázia 2014: zostavili Lucia Lackovičová, Ivan Aľakša; Fantázia media 2014
