V tej chvíli súčasnosť nahradí Sanov príbeh z dávnej minulosti, ktorého časť sa odohráva v chudobnej Číne a časť vo vzdialenej a drsnej Amerike v časoch otrokárstva. San je prostredný syn chudobných čínskych sedliakov, ktorého s bratmi po samovražde rodičov vyženie z domova strach. Utečú do Kantonu hľadať prácu, ale nájdu iba zlo. Jedného pri únose zabijú, druhého so Sanom unesú do Ameriky. Tam sa pretli cesty čínskej a švédskej rodiny a zasialo sa semeno nenávisti až za hrob. Prostredníctvom nich sa zoznámime s podmienkami ľudí, ktorí stavali americké železnice a s pohnutými osudmi nedobrovoľných prisťahovalcov.
Neskôr sa prenesieme do Pekingu pripravujúceho sa na olympijské a hry a do vyfabulovaného najvyššieho vedenia Čínskej republiky a strany. Zoznámime sa so zákulisím rozhodovania a absolvujeme spolu so Sanovými potomkami návštevu v Zimbabwe. To všetko preto, aby sme sa cestou svetom vrátili napokon cez Londýn späť do Švédska a uzatvorili príbeh nevraživosti, ktorá prežila celé storočie ukrytá v písmenách denníka, ktorý zo žiaľu a túžby po pomste napísal San.
Ťažko popísať takmer 500 stránok textu, ktorý postupne odkrýva osudy neveľkého množstva ľudí. Počas čítania budete stáť striedavo na jednej i druhej strane barikády, avšak pre Európanov žijúcich celé storočia v tieni kresťanstva je ťažké pochopiť naviazanosť na krivdy dávno mŕtvej generácie predkov. Možno práve na toto nepochopenie mentalít sa snaží autor vo svojom románe upozorniť, rovnako ako na to, že k stretu západnej a východnej kultúry v budúcnosti isto dôjde. Napriek tomu, že komunikačné prostriedky dnešnej doby približujú ľudí rýchlym tempom, nie sme stále na konfrontáciu pripravení a pravdepodobne ani nikdy nebudeme.
Román reflektuje autorov vzťah k Číne a k socializmu vôbec. Z jednej strany prostredníctvom svojich postáv idealizuje čínsku revolúciu a Mao Ce-Tunga, na strane druhej sa snaží zobraziť čínsku realitu ako hru skorumpovanej vrchnosti. Táto dilema sa niesla takmer celým dielom a kazila mi kompatibilitu prečítaného. Akoby sa Mankell snažil vyrovnať s vlastným mladíckym očarením socializmom.
Dielo je beletristické a tento fakt je zdôraznený aj doslovom. Často však politizuje a nevyhýba sa ani obhajobe komunistických a diktátorských režimov. Napríklad Mugabeho vykresľuje ako charizmatického chlapíka ponúkajúceho dialóg a obhajcu práv svojho ľudu. Tento rozmer jeho románu mi nevyhovoval. To, čo na počiatku vyzeralo ako detektívka, sa po krátkej dobe preklopilo do rodinnej ságy, ktorá sa obsiahlo venuje hodnoteniu politiky.
Nepopieram širokú škálu životných chýb a omylov jednotlivcov, avšak skutočnosť, že ani autor nevie, na ktorú stranu sa postaviť, je mätúca. Je možné, že sa svojím románom snaží svet upozorniť na možnú hrozbu vyplývajúcu z ľudnatej Číny, ktorá má dlhodobo neusporiadané vnútorné záležitosti. Okľuka, ktorú si na dosiahnutie cieľa zvolil, je však pre mňa príliš dlhá. Napriek tomu sa románu nedá uprieť dostatočná dávka napätia i čítavosti. Hutnosť by jej však určite neuškodila.
Henning Mankell (nar. 1948) je jedným z najpopulárnejších švédskych spisovateľov. Napísal množstvo úspešných kníh pre deti a dospelých, ale aj divadelné hry. Získal viaceré prestížne ocenenia, napríklad Cenu Astrid Lindgrenovej, či plaketu Nilsa Holgerssona. Pre svoje knihy čerpá námety zo života a inšpiruje sa realitou, ktorá provokuje jeho rozvinuté sociálne cítenie a zmysel pre spravodlivosť. V súčasnosti žije striedavo vo Švédsku a v mozambickej Mapute, kde je umeleckým riaditeľom Teatro Avenida.
Henning Mankell: Číňan; Albert Marenčin - Vydavateľstvo PT 2009
Za možnosť prečítať túto knihu ďakujem projektu http://www.knihobeznik.sk/
