Hlavným hrdinom románu je Jakub. Vlastne iba polohrdinom, lebo skutočne iba jeho kamarát Dano vie čo je život. Jakub pracuje v reklamke ako kubo. Drie od rána do večera, zarába slušné peniaze a aj práca by ho možno bavila, keby jej nebolo toľko. Má dobré nápady a vyzná sa vo svojej brandži. Má rád svoj dobrý plat, platí hypotéku, býva vo vlastnom a nič ho netrápi. Pretože na nič nemá čas.
Na Vianoce príde pozrieť rodičov, ale aj tam sa vlastne ponáhľa. Narýchlo poteší seba aj rodinu a povrchne zhodnotí, že je všetko O.K. Veď kto už by mal čas dívať sa na veci hlbšie. Možno budúci týždeň. Vtedy by mohol - keď nastúpi do novej práce a bude reklamkárov preháňať on.
Čoskoro však zistí, že na galejách sa vždy nájde niekto s bubnom a on iba vymenil loď. Napriek tomu sa mu podarí na firemnej akcii nájsť si dievča a ukradnúť si kúsok osobného života. Kradmé prechádzky v parku, tajné milovanie a vyznania, ktoré by chceli byť skutočné však neustále narážajú na dúhovú blanku bubliny - ako nazval svet biznisu samotný Rado.
Príjemný jazyk a takmer známe prostredie robia z románu miesto, ktoré môžete odsudzovať, hodnotiť či obdivovať. Je iba na vás čo z toho si vyberiete. Vašu voľbu ovplyvní vaša práca, finančná situácia aj postavenie. Napokon, kto z nás občas netúži po ich plate? Kto občas neuvažuje nad tým, že stres iba predstierajú?
Jakub nie je typickým chlapíkom v odbore. Väčšina z nich sa nikdy nedostane z bubliny. Počkajú kým sa zničia a dovtedy hrabú, aby sa zabezpečili a snívajú o poste svojich nadriadených.
Rado to ale dokázal a preto má právo napísať, čo si o tom myslí. Svoj nadhľad nepredstiera a navyše presne vie o čom hovorí.
Samozrejme, mohla by som čosi vytknúť a tiež napísať čosi o tom, že románov z prostredia slobodných tridsiatnikov máme haba-kuk. Ale prečo písať slová čo tu už boli?
Sami si vyberte či áno alebo nie. Ja už mám voľbu za sebou.
Rado Ondrejíček: Homo asapiens; Slovart 2011
