Keď Chmelnický odtiahol, do Goraja sa pomaly vrátil život. Posledný sa vrátil rabín, veľavážený reb Bejniš Aškenazi. Priviedol späť aj väčšiu časť svojej rodiny. Začal opäť dohliadať na dodržiavanie predpisov a mládež sa znovu začala učiť tóru. Keď prekročil prah vo svojej modlitebni, všetci povstali a predniesli ďakovnú modlidbu. V tej chvíli znamenal pevný bod.
Vrátil sa aj bývalý boháč a predstavený obce reb Eleazar Babad. Priviedol so sebou jedinú dcéru, ktorá mu ostala. Zabývali sa v podkrovnej izbe vo svojom, inak úplne spustošenom, dome. Chodil v baranici a s handrami na nohách ako chodievajú žobráci. Hoc zubožený, bol doma.
"Takový však je světa běh, že časem se všechno zase vrací k tomu, co bylo. Výklady, jež byly dlouho zatlučeny zarezlými prkny, se jeden po druhém objevili na světle. Kosti odvezli na zpustlý hřbitov a tam je pochovali do společného hrobu. V krámech se ostýchavě otevřeli dveře, příručí vyspravili děravé strěchy, opravili komíny, obílili sěny, na nichž ulpěla zaschlá krev a morek. Chasníci propátrali dlouhými bidly polovyschlé studny, ve kterých ležely kosti umučených. Po vesnicích se opět rozešli poseláci a zpátky vozili žito, pšenici, zeleninu a len..."
Bieda dotierala do každej rodiny a vyberala si svoju daň. Ľudia hladovali, plahočili sa ako vedeli a čakali na lepšie časy.
A vtedy do opusteného Goraja prišli podivné zvesti. Najväčší mystici objavovali v Zohare a v kabale náznaky, že dni vyhnanstva sa čoskoro skončia a utrpenie bude posledným. Postupne sa nádej v židoch zahniezďovala a obyčajným ženám sa snívali zvláštne sny. A tak práve vyhliadka na krajšiu budúcnosť so sebou prinášala čoraz väčší úpadok a možnosť vybudovať spoločnosť sa strácala v čakaní na lepšie zajtrajšky.
Prichádzali kazatelia a hľadali si tu miesto. Dorazili správy o tom, že Šabtaj Cvi bude Mesiášovým synom Davidovým a prinesie vykúpenie. Zbedačený ľud rád uveril. Všetko sa im zdalo lepšie ako to, čo práve žili. Nekompromisný postoj reba Bejniša, ktorý vravel, že kým žije, Goraj falošným Bohom slúžiť nebude, vnášal tak do komunity iba ďalší svár. A proroci sa rodili aj priamo v izbiciach Goraja.
Rada by som písala ďalej. Chcela by som znovu vyrozprávať, ako môže spoločnosť vďaka beznádeji padnúť až celkom na dno. Zdvihnúť aspoň prostredníctvom písmen nachvíľu varovný prst. Lebo občas mám pocit, že aj teraz je ten čas, kedy sa strácajú hodnoty a otvára sa priestor pre falošné nádeje a samozvaných prorokov. Dnešná generácia nezažila útrapy Chmelnického, nepamätajú si ani vojnu a neschopnosť zabezpečiť svoje potreby nás vrhá do porovnateľných situácií.
Ale nedokázala by som to tak úžasne podať ako to urobil Isaac Bashevis Singer. Ponúka nám vhľad do dávno minulých čias, ktoré odvial nacizmus. Svet pajesov, jarmuliek, rituálnych kúpeľov, špecifických kabalistov a mnohého iného z tajomnom opradeného života ortodoxných židov.
Satan v Goraji je Singerovým prvým románom. Dokončil ho v roku 1932 vo Varšave. Historický základ sa opiera o nájazdy ukrajinských kozákov, ktoré viedol Bogdan Chmielnický. Rovnako skutočný bol aj Šabtaj Cvi. Židia v pogromoch videli Božie znamenie, ktoré sprevádza očakávaný príchod Mesiáša. Tak sa znovu otvoril priestor pre horšiu stránku ľudských pováh a dočasne zvíťazil Satan.
Zázrak však neprišiel. V časmi overenom kolobehu tak opäť nastúpila horkosť a hanba. Z proroka sa stal vyhnanec a z rozvášnených davov pokojní obyvatelia. Všetko iba preto, aby sa neskôr v dejinách situácia ešte mnohokrát zopakovala.
Isaac Bashevis Singer: Satan v Goraji, Argo 1994
