Práve tento kontrast medzi dobrým a zlým tvorí nosnú časť myšlienky románu. Pretože kto je vlastne vinník? S novými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré postupne odhaľujú zákulisie vzťahov, je táto otázka čoraz ťažšie zodpovedateľná.
„Hrdina sa od zločinca líši len súhrou šťastných náhod a drobných detailov. Nikdy to nebolo inak. Vrodená čestnosť je výsadou lenivcov a ľudí bez vízií. Bez porušovateľov zákonov a neposlušnosti by sme dodnes žili vo feudálnej spoločnosti."
Spasiteľom môže byť ktokoľvek. Niekto, kto nás zachráni, je v správnej chvíli na správnom mieste alebo ten, čo nám dá nádej, keď ju strácame.
Zasiahla ma úžasne jednoduchá myšlienka - kým Nový zákon hovorí o milosrdenstve, tak nám všetci ponúkajú spásu duše a vykúpenie z hriechov. Avšak Malý Spasiteľ ponúka odplatu. Prichádza, aby už na zemi potrestal vinníkov a neuviedol do pokušenia slabých. Berie na seba všetky hriechy. Lebo on už videl a zažil. Tak ako všetci, čo prežili vojnu v prvej línii. Práve prostredníctvom neho k nám prenikajú záblesky občianskej vojny v Juhoslávii a utrpenie, ktoré žiadna obrazovka nesprostredkuje. Nech prvý hodí kameňom, kto je bez viny.
Spasiteľ je zaujímavá kriminálka z prostredia Armády spásy. Charitatívna organizácia s pevnou vnútornou štruktúrou je založená na kresťanských základoch. Presne na tých, ktoré si v poslednej dobe vzalo na mušku viacero autorov. Ani tu sa nevyhneme sexuálnym motívom.
Táto kniha nie je môj prvý kontakt s Jo Nesbom. Je však prvý, ktorý ma aspoň čiastočne chytil. Nepodarilo sa to hneď a úvod ma len utvrdzoval v tom, že mu neprídem na chuť. Príliš kombinuje a strihá, stráca ma medzi postavami a epizódkami zo života množstva pre mňa neznámych ľudí, no napriek tomu, že sa stále niečo deje, nedáva mi to zmysel a nedokážem objaviť súvislú dejovú líniu. Na záver sa situácia vyjasní, a kúsky skladačky do seba zapadnú. Vtedy som už dokonca som dokázala rozlíšiť aj väčšinu postáv.
Hľadala som aj onoho často spomínaného Harryho Hola, noirového detektíva a vydedenca spoločnosti, ktorý by ma dostal.
Napokon som ho zbadala. Bol tam a v plnej paráde. Charizmatický chlapík bojujúci s vlastnými nočnými morami a alkoholom. Opustený a opúšťajúci.
„Chápem. Ja som tam však občas zašiel. Najmä spočiatku, keď som ešte veril, že to je miesto pre outsiderov, ako som ja. Ale ani tam som nezapadol. Lebo aj v Blitzi napokon išlo o uniformitu a skupinovú psychózu. Demagógovia tam mali rovnako voľné pole ako ..."
Čo nás, čitateľov a divákov, na nich láka? Možno fakt, že každý z nás sa občas cíti byť nepochopený a niekedy má chuť ožrať sa. Alebo azda štipka závisti kvôli brilantnému mysleniu a zvláštnemu zmyselu pre humor. „Keby si letecká spoločnosť SAS a nórske železnice na jeden deď vymenili miesta, všetky vlaky by išli na minútu presne a lietadlá by padali ako hrušky." Taký zadymený a trošku smradľavý. Ako staré dobré časy. Kto by sa tam na chvíľu nerád ocitol?
Ak by ste čakali nordickú atmosféru, budete sklamaní. Na mrazivosť je tam priveľa horúcich hláv, rýchlych zmien a temperamentu. Autor je možno odchovaný na Hollywoode a určite chce zaujať. Týmto smerom sa však uberajú takmer všetci severskí autori, a tak je možné, že detektívky Sjöwallovej, Wahlööa, Høega či Indridasona už čoskoro nebudú nositeľmi základných znakov severskej krimi.
Jo Nesbø: Spasiteľ; IKAR 2012
