"V tej vile sa narodil potomok cisára Františka Jozefa," poučila ich Sára. Zaujímala sa o históriu. Karolovi sa to páčilo. Jeho bavili skôr prírodné vedy, no pekná Sára s ohnivými vlasmi ho očarovala. Nikto z rovesníkov nemal takú bystrú myseľ ako ona. Karol to vnímal a oceňoval. O to väčšmi ho hnevalo, že Sáru priťahoval Viktor. Ani o ňom si Karol nemyslel, že by bol hlúpy. Vedel rýchlo premýšľať, mal dobrú pamäť, no bol príliš prchký a výbušný. Svet kníh ho vôbec nezaujímal, oveľa radšej mal vlastnú skúsenosť, najčastejšie vo veciach, ktoré netešili ani rodičov ani profesorov. Vyskúšal už fajčenie, ochutnal alkohol i bravčové mäso, ktoré mu jeho náboženstvo odopieralo."
Príbeh je úvodom k veciam, čo sa odohrali počas vojny v koncentračnom tábore v Osvienčime. Viktor a Karol sa v Ružomberku rozišli, aby sa v budúcnosti opäť stretli. Každý na inej strane sporu. Viktor je Žid, ktorý sa do Európy vráti práve v čase, kedy sa lámu dejiny. V Nemecku je pri moci Adolf Hitler a schyľuje sa k druhej svetovej vojne. Karolova, vlastne teraz už Karlova, kariéra je pevne spätá s Reinhardom Heydrichom a likvidáciou nepohodlných občanov. K svojej pozícii sa dostal postupne po menších krokoch, ktorými ukájal svoj hlad po násilí a bolesti. Ani on však neostane nedotknutý. Zlo, ktoré v ňom žije, z neho postupne užiera celé kusy a on sa odcudzuje aj vlastným deťom.
Viktorov život v New Yorku je tiež poznačený. Po príchode do Ameriky zistí, že usilovnou a trpezlivou prácou sa nikdy nedotkne svojho sna. Jeho príbuzní žijú v chudobe a v beznádeji. Viktor sa s obdivom díva na chlapcov z mafie, ktorí pôsobia v židovskej štvrti. Vycítia jeho potenciál. Násilie sa mu však postupne bridí čoraz viac a vycúvať z nastúpenej cesty je takmer nemožné. Aj preto by sa chcel vrátiť domov do Ružomberka. Pretože tak ako žiadne miesto v Amerike, tak ani veľké európske mestá nie sú bezpečné. Dlhé prsty mafie dosiahnu všade. Pravdepodobne by neuveril, že ho nakoniec zachráni to, že plameň nenávisti napokon unaví aj srdce v ktorom horí. Bude to však skutočne vykúpenie?
V tejto časti príbehu je jasne naznačené, že priateľstvo sa navždy skončilo a láska k židovskej dievčine poznačila životy kamarátov viac, ako by si boli mysleli. Navždy zmenila nie iba ich cesty, ale dotkla sa ich duší. Verím, že pokračovanie ma nesklame.
Autor sa ako historik nevyhýba detailom a historickým súvislostiam. Obdobie súvisiace s vývojom v predvojnovom Nemecku je pre laikov menej známe. Kroky, ktoré postupne smerovali k holokaustu, vyvražďovaniu nepohodlných a chorých, sú zatienené samotnou realizáciou šialených plánov. Kniha popisuje ako sa formovali jednotlivé úrady novovznikajúcej Hitlerovej ríše, venuje sa osobám okolo samotného Hitlera a vnútornej politike. Aj to je to, čo ma na Jožových príbehoch baví. Nie sú ploché a nikdy nevynechávajú spoločenské súvislosti.
Ani v Amerike sa nevyhol fungovaniu a vzniku mafiánskych štruktúr, ktoré predchádzali Caponeho časom známym z Krstného otca.
Niektorí kritici Karikovi vyčítajú priveľa agresivity a krutosti. Nie je to však samoúčelné. Násilie je dnes bežnou súčasťou nášho života a my ho prestávame vnímať. Dívame sa naň v správach, v novinách, vo filmoch. Stretli sme sa s ním na vlastnej koži, alebo v životoch ľudí, ktorých poznáme. Mnohí z nás sa stali jeho obeťami a pre iných sa stalo súčasťou. Aj preto ho dnes berieme ako nevyhnutnosť a nevnímame jednotlivosti. Už nerozoznáme veľké od malého. Vývoj aký prebehol v predvojnovom období Nemeckom, by sa mohol pokojne odohrávať za našimi dverami a my by sme si to ani nevšimli. Aj preto je potrebné upozorňovať na túto možnosť a šokovať tým, čo sa môže a mohlo odohrávať. Aby sme nikdy nezabudli. To je najdôležitejší odkaz. Pretože ako som raz čítala: "Na holokauste nie je najhoršie, že sa to môže stať aj nám, ale to, že to môžeme urobiť aj my." A týka sa násilia bez rozdielu.
Jozef Karika: Na smrť, IKAR 2012
