Keď sa Tom vrátil z vojny pociťoval možnosť žiť nie ako príležitosť, ale skôr ako zábavku osudu. Toľkí vo vojne stratili. Životy, blízkych, lásku, synov, nádej aj budúcnosť. Ani Tom nič nezískal. Všetko ostalo ako bolo. Bol sám a nikam sa netúžil vrátiť. Čas čo mu ostal sa rozhodol venovať prospešnej práci strážcu majáka. Možno pre pocit, že je nadstavený.
"Ostrov Janusova skala predstavoval pol druha štvorcového kilometra zelene. Bolo to dosť na pašu pre niekoľko kôz, oviec a na chov kŕdlika kurčiat. Našiel sa aj kúsok ornice, ktorý stačil na zopár nevyhnutných zeleninových záhončekov. Jedinými stromami boli dve impozantné norfolské borovice...". Je to miesto, kde vládne ticho a čas plynie iba v lodnom denníku, ktorý je svedkom života a každej udalosti. Deň za dňom a riadok za riadkom. Dotyk sveta prináša zásobovacia loď štyri razy do roka, keď ticho narušia Ralph a Bluey. Stretnutie s Isabel je neuveriteľné a zdá sa, že od chvíle, keď Tom zbadal bezstarostné dievča, už bude všetko iba dobré.
Ale môže to tak byť? Poletuje šťastie a keď je unavené tak sadá? Je iba jedno? Ako jin a jang. Vyvažujúce rovnováhu. Keď som ja práve šťastná, tak niekto iný musí trpieť. A potom musím byť dole ja, aby si niekto mohol vychutnať radosť? Lebo mne ostáva viera, že neskôr sa to zase otočí - ale je to iba viera. Lebo istota je iba jediná - všetko sa raz skončí a smrť nepozná rozdiel.
Isabel s Tomom sa snažia spraviť z Janusovej skaly domov, ale stále im chýba potomstvo. Isabel sa nedarí donosiť dieťa a jej zúfalstvo sa každým ďalším potratom zhoršuje. Tom cíti jej bolesť a borí sa s vlastnou bezmocnosťou. Až tak, že keď more priniesie na ostrov mŕtvolu muža a živé malilinké dievčatko, poruší zásady a miesto záznamu do denníka nechá iba voľný riadok.
Prázdne miesto, ktoré postupne zničí ich životy. Pretože ako Lucy rastie, tak sa zväčšujú aj Tomove výčitky a klamstvo v ňom ho zabíja. Pochopí, že dieťa malo iný život a šťastie ktoré v sebe nosí sa iba prelialo do inej nádoby. Ich obrovská radosť je niečím strádaním. Ako dlho sa to dá zniesť?
Jedno dieťa, dve matky, niekoľko nešťastných osudov. Rozprávanie o tom, ako nenávisť môže zničiť všetko okolo seba a o šťastí na pôžičku. O uhle pohľadu, zmysle života, nezmyselnosti vojny a nezvratnosti niektorých rozhodnutí. Ale aj o tom, že podoby šťastia sú rozličné a hoci veríme, že splnenie nádejí prinesie spokojnosť, nie vždy je to tak. Niekedy aj splnené sny sú plné sĺz a trápenia.
Vynikajúco vykreslené postavy mi umožnili vychutnať si rozmanitosť ľudského osudu v reálnej farebnosti. Každou ďalšou stránkou som si uvedomovala, že nikto z nás nie je iba dobrý alebo iba zlý a že aj nechtiac môžeme ubližovať, rovnako ako môže zabíjať aj to, že sa neozveme, alebo naopak. Najdôležitejšie rozhodnutia môžu byť otázkou pár sekúnd a niektoré dôsledky sa s nami, alebo s nimi, ponesú celý život. Myslieť na to každý deň by bolo paralyzujúce, ale občas si spomenúť je veľmi dôležité - aj preto, aby šťastie nikdy neprestalo poletovať. Aj keď sa práve teraz unavilo v celkom inej časti sveta.
Pre mňa sa Svetlo medzi oceánmi stalo predbežne knihou roku 2012. Bude ťažké ju poraziť.
