Ani Gatlin však nie je nemenný.
Ethan Wate, dieťa čudáckeho otca v pyžame a sirota po matke, liberálnej vedkyni, by sa rád vymanil spod útlaku vidieckej zošnurovanosti. Má však pocit, že je so svojou túžbou po slobode a láskou k literatúre osamelý. Jeho mladícku rozorvanosť vyostrujú aj živé sny s kráskou, po ktorých mu ostáva špina za nechtami.
A jedného dňa ju nájde stáť priamo pred školou!
Nové dievča spôsobí v malom meste rozruch i keby bolo najobyčajnejšie z obyčajných. To však Lena Duchannesová, ktorá sa prisťahuje ku svojmu podivínskemu strýkovi, rozhodne nie je. Príde s ňou búrka a dážď. Čiernovláska z prekliateho domu vnesie do provinčného mestečka zmätok aj svojou snahou zaradiť sa. Do školy, kde o ňu nik nestojí, sa vozí na pohrebnom aute a napriek bežnému správaniu vyvoláva odpor. Aj keď nevedia prečo, tušia, že je iná. Majú pravdu.
Patrí totiž do starobylej rodiny Ravenwoodovcov. Macon Ravenwood je miestny čudák, ktorý nevychádza zo svojho domu. Je vydedencom gatlinskej spoločnosti - typickej južanskými postojmi, ktoré sa od čias občianskej vojny nezmenili. Navyše - inakosť sa netoleruje!
Ingrediencie pre lásku storočia sú na stole a je čas začať z nich variť. Pridáme štipku závisti, pár stredoškolských študentov, roztlieskavačky a jedného fajn kamoša. Celé zamiešame a zahustíme veľkou šálkou mágie, kliatbou z minulosti a okoreníme magickým dátumom. Láska je veľká, kliatba strašná a okolnosti nepriaznivé. Všetko sa rozhodne na Lenine šestnáste narodeniny.
Maconov pohľad znežnel. Myslel som, že ma ľutuje, ale bolo to niečo iné. "V konečnom dôsledku to bude tvoj kríž. Vždy ho nesie smrteľník. Ver mi, viem to."
"Neverím vám a mýlite sa. Až tak sa nelíšime"
"Ach, smrteľníci, ako vám ja len závidím! Myslíte si, že môžete meniť veci, zastavovať vesmír a odčiniť, čo sa učinilo dávno pred vaším narodením. Ste také nádherné tvory."
Cieľového čitateľa určuje už vek hlavných hrdinov. Príbeh je určený mladým ľuďom, najmä dievčatám. Spisovateľky dobre vedia, čo robí dospievanie zaujímavým a tiež čo dievčence láka aj rozosmutňuje. Rozprávačom je Ethan a jeho "akoby" chlapčenský pohľad iba znásobuje príťažlivosť textu. Veď ktorá baba by netúžila po mužovi so srdcom ženy?
I keď výraz „bol som do nej" by mi sedel skôr na prvý stupeň základnej školy, je to asi jediný výraznejší prešľap (prekladateľa?). Dej je plný udalostí a zvratov, keďže autorky odkrývajú pravdu o Ravenwoodovcoch, ich rodine a skrytej minulosti Gatlinu pozvoľna. Prekvapenia si nechali aj na záver.
Dovolím si predpokladať, že niečo si odložili aj pre ďalšie časti príbehu. Ich svieži štýl oprostený od nadbytočných opisov ľudí či prostredia ponecháva dostatok priestoru fantázii a postupné dávkovanie informácií o schopnostiach a rodine zaklínačov sľubuje, že ani ďalšie pokračovania nebudú predvídateľné či nezáživné. Tento príbeh má potenciál stať sa novou poživňou pre fantáziu a sny tínedžeriek.
Margaret Stohlová & Kami Garciová: Nádherné tvory; IKAR 2011
PS: Nedávno som dočítala knihu Som číslo štyri. Všimla som si, že tieto knihy majú spoločnú paralelu. Obaja hlavní hrdinovia túžia po splynutí s davom. Vyvstala pre mňa otázka, či je túžba zapadnúť špecifická pre mladú generáciu všeobecne, alebo sa unifikácia stáva krédom doby. Zjavná odlišnosť, vyčleňujúca jedinca na okraj spoločnosti je témou, ktorá ovláda literatúru pre mladých. Vzniká možno za účelom vyššej miery tolerancie, ale pravdepodobne spôsobuje iba to, že aj rozdiely sa zjednocujú a iní sa napokon stávajú cielene rovnako inými. Paradox.
PS1: pri preberaní poznámok som našla ešte jednu drobnosť - chalanisko nosil vraj od 13-tich tie isté tenisky (str.13). Pritom priznal (str. 19), že v ôsmej triede vyrástol za leto 15 cenťákov. Prekladateľ asi nemá deti a moje sú už veľké - preto mám čas značiť si takéto hlúpe detaily :)
