Paolo Giordano: Osamělosť provočísel

"Prvočísla jsou dělitelná jenom 1 a sebou samými. Mají své místo v nekonečné řade přirozených čísel, mačkají se jako všechna ostatní mezi jinými čísly, ale jsou vůči nim o krok vzadu. Jsou to podezřelá a osamělá čísla, a proto Mattiovi připadala úžasná. .... V jednom kurzu v prváku se Mattia naučil, že mezi nimi se vyskytují některá ještě podivnější. Matematici jim říkají prvočíselná dvojčata: jsou to dvojice prvočísel, ktorá stojí vedle sebe, vlastně skoro vedle sebe, protože mezi nimi je vždycky nějaké sudé číslo, ktoré jim brání, aby se skutečně dotýkala."

Jedno zlé rozhodnutie dokáže zmeniť celý život. Niektorých také rozhodnutie obíde a iní ani nevedia, že ho urobili. Alicu a Mattia poznačilo na veky večné, im vydelené. Alica nemala rada lyžovanie a Mattia nevzal svoju mentálne postihnutú sestru na oslavu a nechal ju v parku. Tak ako sa neskôr rozhodol neurobiť nič preto, aby svoj život zmenil a tak, ako Alica rezignovala na jeho neochotu. Práve preto, že pre vzájomnú blízkosť nedokázali prekročiť to jediné číslo medzi sebou. Podobne, ako to robíme mnohí denne."
 Pre oboch tragédia v detstve znamenala zlom, ktorého následky nesú celý život. Hlavný dôvod ich nešťastia je však ten, že sa tak sami rozhodli, "bezmocní proti niektorým častiam svojho ja". Mattia dobrovoľne prežíva svoj život v osamelosti. Ako dieťa sa izoluje pre svoje dvojča, sestru Michelu a ako starší preto, že ju stratil. Prenasledovaný vlastným zlyhaním nedokáže nadviazať kontakt s okolím a ani nechce. Je nedeliteľný, odlúčený a nezvratne sám.."
 Jeho výnimočnosť a vylúčenosť je pre Alicu darom. Jej otec trpiaci výčitkami, matka vlastnou chorobou a neskôr absenciou, nedokážu vyplniť stratu, ktorú pociťuje. Hľadá blízkosť, snaží sa zaradiť do spoločnosti rovesníkov, no neveľmi sa jej darí. Oporu jej poskytuje slúžka Soledad, ktorej dievča vypĺňa prázdnotu po manželovi a únavu z utešujúceho klamstva. Až do času, kým stretne Mattia."
 Neutíchajúca krivda, ktorá spôsobila, že "on odmietajúc svet a ona s pocitom, že ju svet odmieta", ich nabáda mstiť sa samým sebe za neschopnosť zaradiť sa či prežívať šťastie. Sebapoškodzovanie a anorexia tak nadobúdajú iný rozmer. Už to nie je len o túžbe byť krajší a zaujímavejší, pokus dostať sa niekam alebo upútať pozornosť. Je to púhy dôsledok traumy, nedostatok sebalásky a túžba po chvíli, keď fyzická bolesť potláča bolesť psychickú. A tak za jedným nešťastím nasleduje ďalšie a daľšie zlyhanie.  Kolekciu dopĺňa Alicin otec, trápiaci sa výčitkami za dcérine zranenie a Mattiovi rodičia, ktorí nedokážu nájsť cestu k svojmu synovi prostredníctvom odpustenia. Volia radšej bezpečnú diaľku. Obzvlášť matka neschopná vidieť v synovi objekt lásky, pretože nie je ako ostatní, normálny. Nie je dôležité či chodia do práce a sú úspešní v povolaní. Vo vnútri sú sami, nezdieľajúci nikoho okrem seba. Ostatní sú "nasiaknutí pachom života, na ktorí nie sú zvyknutí". Sami v dave, osamelé prvočísla."

Ľudia milujú príbehy, ktorých hrdinovia sú nešťastnejší ako oni. Aby doplnili svoju citovú mozaiku o kúsok s absolútnou smolou. O tú časť, ktorá aj drobnému pocitu šťastia dáva prijateľnejší rozmer, aby prežité dostalo punc skutočnosti a my svoje presvedčenie, že náš život za niečo stojí. Je to tá sila, ktorá ženie ľudstvo prežiť vojny aj živelné pohromy a v čase blahobytu ju nahrádza len literatúra či rozprávanie.
Pravdepodobne to je dôvodom, prečo sa autorova prvotina stala rýchlo bestsellerom a získala niekoľko cien. Podľa mňa zaslúžene.

Paolo, Giordano: Osamělost prvočísel (Odeon, 2009)