Pittacus Lore: Som číslo štyri

„Prišlo nás deväť. Vyzeráme ako vy, hovoríme ako vy, žijeme medzi vami, no nie sme ako vy. Dokážeme veci, o ktorých vy iba snívate. Sme silnejší a rýchlejší než čokoľvek, čo ste kedy videli. Sme ako superhrdinovia, ktorých uctievate vo filmoch a komiksoch - ibaže ozajstní. Mali sme v pláne vyrásť, zosilnieť, vytrénovať sa a spojiť do jednej veľkej sily, ktorá sa im vzoprie. Oni na to však prišli a začali nás vraždiť. Teraz sme na úteku. Trávime život v tieňoch, na miestach, kam sa nikto nikdy nepozrie. Zapadli sme medzi vás, takže vy nás ani nespoznáte... Oni však áno!" - taká je oficiálna anotácia, ktorá však nehovorí nič o vnútornom živote hlavného hrdinu. Upozorňuje na rozdiely a opomína to, čo nás a ich spája. Jadro príbehu je v práve v tom, že splynutie je iba zdanlivé ale túžba po ňom je skutočná - pretože inakosť vždy tak trochu bolí.

John Smith, najnovšia identita čísla štyri, nájde svoje šťastie a príležitosť v Ohiu. Udalosti bežia rýchlo, a skôr než by sa stačil zaradiť medzi šeď, strhne ho vír udalostí. Johna nadchýňajú nové konflikty aj pozornosť krásnej spolužiačky Sarah. Stretne prvého priateľa, prvú lásku a prvého rivala. Emocionálne vzrušnenie v ňom prebúdza dedičstvo jeho predkov.
Musí sa vyrovnať s novými schopnosťami a zároveň si vybojovať miesto v kolektíve.
Hľadá sám seba, svoje miesto na Zemi a učí sa aj niesť bremeno zodpovednosti za svoj loriensky ľud. Z deviatich vyvolených sú traja mŕtvi a na rade je on - číslo štyri. Rád by zabudol, ale jazvy na členku mu nedovolia. Už od začiatku sľubujú gradáciu príbehu a napovedajú, že Mogadoránci prídu. Pretože želanie prežiť je silné a pud sebazáchovy ich núti modelovať si optimálnu budúcnosť. Ako inak ako - ľudsky.

Dej je jednoduchý, ale obyčajní pubertiaci v románe dostali možnosť rastu. Je plus, že nie všetci zlí nimi ostanú a nie všetci dobrí sú bez chýb. Autor dáva svojim postavám šancu zmeniť sa. Učí mladého čitateľa, pre ktorého je kniha primárne určená, že všetko nie je čiernobiele a vždy by sme mali ďalšiu šancu nie len dostať, ale aj poskytnúť. Aj preto mám radosť, že kniha dostala svoju filmovú podobu. Verím, že chlapci budú fešáci a dievčatá krásavice. Pretože príležitostí priučiť sa tolerancii nie je nikdy dosť.

Pittacus Lore je pseudonym pre Jamesa Freya a Jobi Hughesa, ktorí predali filmové práva skôr než kniha vyšla. Aj z toho je jasné, že filmári zacítili možný potenciál príbehu. Menej romantiky a viacej akcie môže k čítaniu či do kina pritiahnuť čerstvých fanúšikov sci-fi. Novú generáciu, ktorú nezachytili filmy, na ktorých sme vyrástli my a upírske ságy smerujúce skôr k fantasy im až tak veľa nehovoria. Ak sa im to podarí, tak bude jasné, že autori splnili misiu rozšírenia žánru medzi masy a potiahnu sci-fi a fantasy zase o kúsok ďalej. A o to predsa ide.

Nedávno som sa vrátila k pánovi Tragáčikovi. V detstve patril medzi mojich milovaných hrdinov a neprekážal mi jeho jednoduchý jazyk ani podrobné rozprávanie. Po tisíckach strán rôznych príbehov je už menej zaujímavý a lákavý. Ale je to stále môj Tragáčik. Rovnako si viem predstaviť deti dnešnej generácie ako budú svojim mladým o tridsať rokov spomínať lorienčanov a príbehy čísla štyri či šesť. Jednoduchosť a priamočiarosť striedaná s akciou je pre obdobie, keď má človek dosť problémov sám so sebou, príjemnou príležitosťou vymeniť na chvíľu Zem za Lorien či Luridu. Schválne - pamätáte si ju?

Pittacus Lore: Som číslo štyri; IKAR 2011