Každý večer som si s radosťou líhala ku knihe a čakala peklo. Neprichádzalo. Zo stránok na mňa dýchal pokoj a pohoda plynúceho života či spovede, ktorú spísal Gedeon Mack, farár škótskej cirkvi, pred svojím zmiznutím. Závet zachytáva celý jeho život, ktorý bol až do jeho stretnutia s Kameňom plný dospelosti. Zanechal ho nám všetkým, aby sme si prečítali príbeh, ktorý on prežil, a my sme nechceli počúvať a až potom sa vybral na stretnutie s budúcnosťou. Keď sa stratil a začalo vyšetrovanie, jeho spomienky sa stali súčasťou policajného spisu. Neskôr skončili u vydavateľa, ktorý sa nezľakol rizika neúspechu. Vydal výpovede, ktoré vyvolali doposiaľ iba smiech či zdesenie, a mali umrieť s chlapíkom, ktorého telo našli na hore Ben Alder. Popis série zvláštnych udalostí, ktoré vyústili až do dobrovoľnej smrti farára, ktorý musel prežiť, aby mohol umrieť.
Kto bol Gedeon? Sám sebe pripadal ako pokrytec predstierajúci lásku, pochopenie, vieru, radosť i smútok. Bol na seba prísny rovnako ako jeho otec a díval sa na seba pridlho cudzími očami.
"Kto jsem? Jsem Gedeon Mack, prospěchář, šarlatán, pokrytec, patolízalský apologeta Boží, muž, který spatřil kámen, muž, jenž se utopil, leč vody jej vyvrhly, šílený farář, který se setkal s Ďáblem a přežil, aby o tom vydal svědectví."
Narodil sa starším rodičom. Farárovi, despotickému vojnovému vyslúžilcovi a chladnej matke, ktorá nikdy neodporovala. Materstvom splnila očakávania spoločnosti. Jej odovzdanosť spolu s mužovým sebectvom predurčili synovu budúcnosť.
Gedeon rýchlo pochopil, že je lepšie byť priemerným. Preplával svojím životom, nechal sa unášať a nejako obzvlášť sa nezaujímal o okolie. Stačilo mu, že zapadol. Opisuje svoje školské roky, nepríliš šťastné do doby, kým odišiel z domu a štandardne študentské v univerzitných časoch.
Vtedy už dávno veril iba v racionalitu a veci uchopiteľné. Nenaplnené detské čakanie na dôkaz Božej prítomnosti v ňom prebudilo neotrasiteľnú skepsu. Napriek tomu sa zhodou okolností a tiež vlastným rozhodnutím stal farárom. Pri hľadaní vhodnej formy naplnenia svojho povolania sa venoval veľmi úspešne dobročinnosti a svojim farníkom. Žil v manželstve tak podobnom na mnoho iných a ako vraví, vždy sa iba snažil dostať do ďalšej životnej fázy.
Jedna z mála vecí, ktoré mal naozaj rád bol beh. Behával po lesoch, len tak v teniskách, vnímal chodníky. Na jednej z takých vychádzok, v čase keď bol už sám, stretol Kameň.
Hneď vedel, že je to osudové stretnutie a zrazu nič nebolo ako predtým. Oheň, ktorý v ňom celý život horel dostal palivo a život Gedeona Macka sa obrátil hore nohami.
Po stretnutí s Kameňom už nič nebolo ako predtým a všetko vyvrcholilo jeho pádom do Čiernych čeľustí, strže, v ktorej sa stráca rieka. Miesta opradeného mnohými povesťami.
Po niekoľkých dňoch v podzemí sa vracia chlap, ktorý sa postavil pravde tvárou a otvorene hovorí o svojom zážitku. A čo je horšie, priznáva sa nielen k obcovaniu, ale aj k cudzoložstvu. Nekajá sa, neľutuje, ponúka iba to, čo má v hlave. Stretá sa s nepochopením, so skostnatenými predstavami a otvoreným posmechom. Pasuje sa za posadnutého blázna neochotného priznať, že zišiel z cesty. Preto ho onedlho spoločnosť vyvrhne rovnako ako každého neprispôsobivého. Musí však ešte splniť svoje poslanie. Dodržať sľub daný starej slobodomyseľnej dáme, čo by sa mu pravdepodobne inak nepodarilo a podeliť sa s tým, čo ho prinútilo akceptovať seba samého tak, ako nikdy predtým. Napriek tomu, že ostal sám, bol vyrovnaný a vedel, čo chce.
Závet Gedeona Macka je príbeh človeka, ktorý celý život žil pre druhých a napokon skončil sám. Je plný otázok o viere, náboženstve, názorových klišé. Nájdeme v ňom náboženských fanatikov i voľnomyšlienkárov, spolu so zášťou, ktorú voči sebe pociťujú, nenaplnenú lásku a jej očakávania. Obyvatelia Monimaskitu sú rázovití rovnako ako okolitá príroda a ponúkajú mnoho skvelých osudov či stretnutí. Sú nositeľmi našich spôsobov, akými sa mstíme za nesplnené očakávania, drobné i veľké sklamania, odvahu aj strach, túžbu, smútok i radosť. Román sa číta veľmi príjemne, nikam sa neženie, a kapitoly rytmom kopírujú obdobie, v ktorom sa odohrávajú. V dnešnom uponáhľanom svete bol pre mňa príjemným spomalením životného tempa a vždy som sa tešila na pár ďalších stránok.
„Kniha, ktorá kladie omnoho viac otázok ako ponúka odpovedí," povedal o nej James Robertson. Ľudia, ktorí vyrástli a celý život prežili v náboženstve a ani cirkev samotná nie je ochotná akceptovať Diabla, ani možnosť stretnutia sa s ním. Kým pri Bohu sme ochotní akceptovať čokoľvek, od zázraku až po videnie, pri Diablovi nám nepostačuje ani dôkaz. Práve v tom spočíva nosná časť knihy. Je o našich vnútorných bariérach, neprekonaných vzorcoch správania. O našej zaslepenosti a schopnosti vylúčiť spomedzi seba každého, kto sa nám zdá iný ako my.
Autor sa narodil sa v roku 1958 a detstvo prežil na mieste, kde sa odohráva farárov príbeh. Ako sám vraví, aj napriek dnešnému silnému skepticizmu sú v ňom zvyšky viery pevne zakorenené a v texte použil mnoho autobiografického. Tak ako v mnohých z nás, i v ňom po dnes fungujú niektoré mechanizmy vtlačené storočiami. Škótsko, zvlášť kraj kde vyrástol, s dedičstvom strohého a prísneho protestantizmu je ideálnym priestorom na demonštráciu pretrvávajúcich tradícií. James Roberston napísal aj niekoľko básnickych a poviedkových zbierok a ďalšie tri veľmi úspešné romány. Venoval sa aj postrehom zo škótskeho parlamentu, kde jeden čas pôsobil v rámci autorského štipendia. V každom prípade verím, že sa s ním ešte stretnem a opäť si potvrdím skutočnosť, že označenie za jedného z najlepších škótskych spisovateľov je opodstatnená. Gedeon Mack je toho dôkazom.
