Táto maličká kniha obsiahla obrovské množstvo problémov našej spoločnosti. Popisuje rasizmus nie iba v latentnej forme, ktorá je u nás obvyklá, ale ide aj ďalej. K otvoreným prejavom neznášanlivosti a cieleného prenasledovania.
Kritizuje našu malosť, pomstychtivosť, strach z autorít a zároveň vyzdvihuje našu láskyplnosť, chuť bojovať a nepoddávať sa. Zabŕda do formalít osvojovacieho procesu, ale nie dosť hlboko na to, aby sme si všimli čo je na ňom nedobré a nedotiahnuté. Iba tak trošku, aby sme pochopili, prečo je dôležité pustiť úradníkov do nášho súkromia.
Príbeh rodiny je preštopkaný aj malými zábleskami nešťastných životov iných detí. Len tak náznakom nám hovoria, že problémy detí stoja za našu pozornosť a plač za stenou možno netreba vždy ignorovať. Že naša pohoda vykúpená trápením niekoho iného nemá tú cenu ako pár problémov navyše a nie vždy stačí fňukať pri televízii.
Tak akoby mimochodom spomína aj možnosť požiadať o azyl v cudzej zemi. Príbeh však nie je ukotvený v čase a tak neviem posúdiť realitu takéhoto kroku. Jeho forma mi skôr pripomínala scenár. Občas sa mi zdalo detailov príliš veľa, niektoré informácie mi chýbali úplne. Pre mňa by bola prijateľnejšia možnosť rozvinúť niektoré témy na úkor podrobných dialógov a hĺbkových rozborov. Je to predsa o nás a my vieme čo sme zač. Prenasledoval ma pocit, že autor píše pre cudzozemcov. Že im vysvetľuje, že rasistov nie je väčšina a tiež dôvody našich rozhodnutí či omylov. Možno využíva na zdôraznenie neetickosti paraboly, ale nie príliš zjavne, a tak vo mne ostali rozpaky. Nedokázala som sa rozhodnúť, či ide o nadsádzku, alebo neznalosť každodennej reality.
Napriek tomu musím povedať, že knižka ma zaujala. Žila som príbeh Znamenáčkovcov, bola som rovnako sklamaná i potešená ako oni. Každou stránkou som očakávala zmenu k lepšiemu a chcela som im poradiť a zakričať na nich: "Ano, nevzdávajte sa. Nakoniec sa to poddá!"
Aj keď som si nebola celkom istá. Pretože postavy sa delili na čierne a biele. Dlho som čakala na obrat a chcela som, aby dobrota zvíťazila - nie s pomocou zla, iba tak - ako to v literatúre občas chodí, lebo literárne postavy majú lepšiu šancu zmeniť osud ako my.
Na obale je príhovor autora. Naznačuje, že Naema je ozajstné dievčatko zo skutočného sveta. Radí nám učiť sa od nej životu, láskavosti a viery v lepšie zajtrajšky. Neviem, či má šancu a čaká nás lepší svet. Chýba mi Hankov optimizmus a dôvera v ľudstvo. Ale dúfala som, že Znamenáčkovcom sa to podarí. Či som sa dočkala, alebo nie, si budete musieť prečítať. Keď dorazia nálepky, vydá sa kniha na púť s knihobežníkom. Kto sa ozve prvý, tomu ju pošlem - na šírenie pozitívnej deviácie a zahájenie zmeny zakorenených postojov. Aj mojich.
Ďakujem za túto knižku darkyni a sľubujem, že jej dobrý skutok pošlem ďalej. Nie iba teraz, ale tri krát. Lebo dobrých skutkov nie je nikdy dosť.
