Bicyklové tančeky

Môj synátor od určitéhoobdobia žije v presvedčení, že je samostatnájednotka, ktorá dokonale zvláda všetky životnétrable. Myslím, že sa to začalo v rovnakom období,ako pridali na činnosti jeho žľazy z vnútornýmvylučovaním. Teraz má štrnásť a ja verím,že ho to ešte niekedy prejde.
Celé letné prázdninybol viac-menej u babky. Hranica jej benevolencie vysoko prekračujetú moju, rovnako ako jej schopnosť plniť jeho detinskénároky na obsluhu. Zvykol si neskoré príchodydomov, flákačky a kamarátov, ako životnúnáplň.
Jednému z nich pokazil bicykel.Vraj drahý ako hrom. Značkový – Kenzel. Chlapecpozrel na vidlicu, ktorá zrazu pružila stále,zhodnotil a vyhlásil, že hodnota je 8000 korún.
Môj miláčik miesto toho,aby prišiel domov sa rozhodol, že má aj na to. Prebral to sbabkou, požičal si pár stovák a dal sa do splácania.
Vykašľal sa na poistku, na bločky...jednoducho sa rozhodol, že to zvládne. Asi preto, ženajväčšie problémy s nebankovkami prehrmeli, keď bolškôlkár.
V januári po katastrofálnomvysvedčení dostal embargo na väčšinu obľúbenýchčinností, vrátane flákačiek s kamarátmi.Ale aj vtedy našiel východisko. Pri prvej príležitosti, kedyostal doma sám (šla som do divadla), nechal na zrkadle odkaz,že bude spať u babky a vyrazil. Nejako to zle vyrátal adorazil napokon domov. O pol štvrtej nad ránom.
Nasledovala nepedagogickánakladačka a hĺbkové pátranie. Skončili sme priroznášaní letákov a pokazenom bicykli.
Moja prvá cesta viedla zamamičkou poškodeného chlapca. Poznáme sa z čias, keďsynátori ešte cikali do plienok. Povedala, že o tom vie a žeim vravela, že to majú riešiť cezo mňa, ale …
Tak som jej vysvetlila, nech tomusvojmu povie, že chcem vidieť nejaké potvrdenia, bločky,prácu a vôbec. Čokoľvek na to, aby som nemala pociť,že ma chce niekto využiť. A dodala som, že mladý peniazenemá a ak si zarobí, tak snáď vráti.
Po týždni mi zavolala, že jejsyn by so mnou rád hovoril. Síce som tušila, čo budenasledovať, ale šla som. Okrem výpočtu rôznychprevinení môjho mladšieho som na exkurzii v detskejizbe našla našu webkameru, playstation, bývalcov zosilovača pár rôznych drobností, ktoré som už kdesistretla.
Doma nasledoval ďalší výslucha priznám sa, že týraniu vypočúvanéhozabránili asi len slzičky. Napokon som sa rozhodla, že budemcharakter a bicykel dám opraviť. Lenže – pánovi ho vraj nemôže opravovať hocikto. To musí byťautorizovaný opravár.
A tak som napísala do Kenzela.Ozval sa mi pán Bujna. Veľmi milý, chápavýa ochotný. Vypočul ma a zohnal mi autorizovanéhoopravcu. Tí chceli pre odhad ceny fotografiu, ale hneď maubezpečili, že tak veľa peňazí to isto nebude.
Poslala som mladého po fotkyzlomenej vidlice. A zrazu vysvitlo, že nie je zlomenávidlica, ale iba systém, ktorý ovláda jejpruženie. To už mi znovu stúpal krvný tlak.
Dnes som zbalila celý bike aposlala ďalšiemu veľmi milému a ochotnémučloviečikovi do servisu do Oslian. Neviem ešte koľko to budestáť, ale musím povedať, že na drahý nevyzeráten bicykel ani teraz.
Ja sa teším, kedy sa tejtopovinnosti zbavím a dúfam, že sa už nikdy nedostanemdo stretu s podobným malým hajzlíkom, ako jemajiteľ bicykla, ktorý bol schopný po vrátení našichvecí ešte rozoberať, že keď nebude všetko v poriadku domesiaca, tak si veci vezme späť.
Zostal vo mne pocit, že som kôlikrpcovým pubertálnym výkyvom bola dokopanádo pre mňa neprijateľnej situácie, kde jeden sopliak sdruhým sopliakom vyrobili problém, lebo si nevediadávať pozor na svoje veci a ja teraz tancujem ako onipískajú.
A tak vlastne tancujem od rána dovečera pre kohosi iného. Na poskočenie si len tak, pre seba,mi už neostáva čas ani prostriedky.
Ak si niekto myslí,že mladý sklopil uši, je na omyle. Bohorovne sa mi dívado očí a tvrdí, že revoltovať sa musí.Neviem, či mám ešte vydržať a veriť, že stokrátopakovaná pravda ostane pravdou, alebo to mám skúsiťnepedagogicky a riskovať, že ma to prerastie. Rady súsamozrejme vítané, aj keď negarantujem, že ajvypočuté.
Tiež musím mať občas poslednéslovo.