Pre mňa je táto otázkavyriešená. Krst považujem iba za duchovný akt a takaj záväzky z neho vyplývajúce patria dosféry môjho vnútra. Ak cítim potrebunaplniť ich, tak len osobnú.
Pokrstili ma ako dieťa. Sestra sanarodila o šesť rokov neskôr a pokrstená nebola.Nebola ani tak iná doba, ako sa zmenil postoj mojich rodičov.Neskôr, na prahu dospelosti sa rozhodla túto sviatosťpodstúpiť. Dala sa pokrstiť, šla na prvé príjímaniea tiež na birmovku.
Dnes sme obe skôr agnostičky.
Do kostola sa vyberiem keď ma niečotrápi, alebo cítim nedostatok energie. Chodím saakoby dobíjať duchovnom. Dokonca snáď pre mňa ani jepodstatné, čí je to stánok. Fascinuje ma aj židovská viera. Pre ostatných praktikujúchkresťanov rozhodne nie som príkladom – jedineodstrašujúcim.
Veľmi mi na tom nezáleží.Svoju prítomnosť v kostole vnímam ako niečo medzi mnou a Bohom.Presnejšie – medzi mojou predstavou ňom. Stojím predbytosťou milujúcou, odpúšťajúcou achápajúcou. Vlastne pred sebou samou – ale lepšou.Menej kritizujúcou a posudzujúcou. Chodím si tamodpustiť zlyhania, ktoré si doma odpustiť nedokážem.Bez prísnosti voči sebe by som nemohla sama ťahať deti,domácnosť, prácu aj verejnú službu. Bezodpustenia a pochopenia by som zase stratila srdce.
Nerozumiem celkom traume, ktorúby mi mohol spôsobovať akt krstu, ak vynechám, že sommožno zaplakala. Je topredsa iba ponúknutá ruka. Ak junechcem, pretože si myslím, že Boh nie je, tak sa nič nedeje. Samotný aktneznamená bez duchovnej podstaty vôbec nič - iba pár lyžíc vody.
Predali nás za lyžicu vody?
V kancelárii sa rozprúdila šialená diskusia. Zaväzuje krst kohokoľvek k čomukoľvek? Už pol hodinu sa tu prekrikujeme. Kolega sa rozčuľuje, že ho cirkev núti dať sa cirkevne pochovať, lebo je pokrstený. Pretože inak by zase čosi nesplnil a potom by sa nedostal do neba. A prečo o neplatnosti sobáša rozhoduje súd? Čo ak by sa chcel znovu oženiť v kostole? V argumentácii mu nevadí, že sa nerozviedol a miluje svoju manželku. Ale čo keby? Keby mu nevyšlo byť dobrým? Človeka môže podľa neho duševne týrať, že už navždy patrí k cirkvi a navyše zažil stres, keď na neho liali studenú vodu... a ešte všeličo iné – už viac-menej žartom. Na moju otázku kam by sa dostal bez krstu a s civilným pohrebom odpovedal, že tam, kde aj tak – nikam. Každopádne, on to vraj pozná, pretože oni aj miništrovali a museli. Po krste je to povinnosť.
