Anti Hungary na rôzny spôsob

Dúfať, že v slovenskom národe nie sú žiadne náznaky nacionalizmu je naivné. Už roky nás z toho liečia výroky šéfa národniarov či Slovenskej pospolitosti. V určitom smere je to prirodzené a nemožno očakávať, že by akákoľvek komunita postrádala malé percento extrémistov. Latentná forma xenofóbie prežíva v každom z nás. Jej prejavy závisia od vnútorných obáv z možného ohrozenia každého jednotlivca. Maďarskí extrémisti reagovali nápismi na slovenskej ambasáde. Neznamená to nič iné, ako prítomnosť rovnakých ľudí za južnou hranicou. Podľa správy z už spomínanej stránky sa maďarskí občania žijúci na juhu Slovenska v skutočnosti takmer nestretávajú s prejavmi nacionalizmu. Otvorene sa k nemu priznávajú skôr ľudia z nezmiešaného prostredia. Pravdou je, že niektorí občania stále „trpia“ nostalgiou za Uhorskom. Dívajú sa na maďarské správy a vstávajú pri maďarskej hymne. To všetko je však tolerovateľné, pokiaľ platia slovenské dane a rešpektujú náš zákon. Je preto najjednoduchšie sa od podobných prejavov dištancovať a dať jasne najavo, že ide o nepríjemné, ale okrajové záležitosti a majorita sa s nimi nestotožňuje. Na polícii ostáva prípad riadne prešetriť a ak sa jedná trestný čin, postupovať zákonným spôsobom. Je však ťažké zaujať pevné stanovisko, keď sa nacionalisti stávajú čelnými predstaviteľmi štátu a povyšujú marginálne skupiny na úroveň vlád. Za omnoho väčší prečin voči obrazu Slovenska považujem výroky Jána Slotu pre naše i zahraničné periodiká. Mali by sa merať rovnakým metrom, aby sme sa opäť nestali miestom v ktorom platí, že čo je dovolené koňovi, nie je dovolené volovi.