Regionálne televízie sa medzičasom rozrástli ako huby po daždi. Preto by sa okrem kvality vysielaných relácii nemalo zabúdať ani na štruktúru vysielania. Nemalý podiel v ňom majú reklamy, čo je jedna z možností financovania TV. Ďalším zdrojom peňazí na prevádzku sú zvyčajne samosprávy. Z toho vyvstáva otázka, či tieto peniaze nie sú tiež iba poplatkom za reklamu. V tomto prípade mesta a jeho výkonných orgánov.
Štruktúra spravodajstva je sledovaná Radou pre vysielanie a retransmisiu. Lokálne médiá sa však nevenujú spravodajstvu, ale informovaniu verejnosti. V ideálnom prípade by slúžili na oboznamovanie sa s verenými súťažami či zmenami územného plánu. Televízia by takto mohla fungovať ako počiatočný impulz otvorených diskusií s občanmi. S takýmto scenárom som sa však ešte nestretla. Najčastejšie sa dívame na starostov a primátorov ako strihajú pásky, potriasajú ruky športovcom či odovzdávajú karafiáty zaslúžilým dôchodcom. Jedným z problémov je fakt, že obsah týchto informácií nesleduje nikto. Alebo len respondenti, ktorí následne vyjadria nespokojnosť v ankete. Táto „spravodajská“ voľnosť dáva predstaviteľom miest a obcí širokú možnosť na sebaprezentáciu.
Otevřená společnost, o.p.s. realizovala projekt, ktorý sa zaoberal okrem iného aj rozdelením priestoru v periodikách vydávanými zastupiteľstvami. Celkovo bolo preskúmaných 58 periodík s krajskou, okresnou aj obecnou pôsobnosťou. Napriek tomu, že hodnotenie obmedzuje kratší časový úsek, je možné si z neho urobiť obraz o tom ako fungujú médiá platené z našich daní. Len v 31% porovnávaných tlačovín sa vyskytol iný názor ako stanovisko mesta. Ostatných 69% z nich žiaden opozičný názor nepripúšťa. V prípadoch, kedy boli prezentované aj iné názory, priestor na ich zverejnenie nepresiahol 7% z celkovej plochy venovanej politike. Ak by sa do tohto ukazovateľa započítali aj periodiká ktoré priestor neposkytli, číslo by kleslo na úroveň 2%.
Môžeme oponovať, že prieskum bol realizovaný mimo Slovenska, je to však chabý argument. Výsledok poukazuje na skutočnosť, že lokálne médiá sú výborným a často používaným spôsobom reklamy za verejné peniaze. Kým napríklad predvolebné kampane politikov vo „veľkých“ voľbách je potrebné na záver vyúčtovať a legislatíva upravuje a vyrovnáva podmienky konkurentov, v komunálnej politike je ihrisko rozdelené na časti podľa toho kto za koho kope a na ktorej strane je aktuálne vedenie. Úloha rozhodcu ostala nepridelená. Občania tak platia aj za divadlo, ktoré vlastne nechceli a úloha televízie ako informačného prostriedku sa stráca. Fakt, že televízia patrí stále medzi najprístupnejšie médiá naznačuje, že reklama za vlastné a priamo do obývačky bude stále skvelým artiklom.
