Pri vyhlasovaní súťaže na riaditeľa Mestskej knižnice Jána Johanidesa v Šali niektorí poslanci zdôrazňovali potrebu vysokoškolského vzdelania. Padli obvinenia z manipulácie súťažných podmienok i účelovo vybratej komisie. MUDr. Svetozár Hikkel a Ing. František Botka podľa zápisnice povedali, že z požiadavky stredoškolského vzdelania je zrejmé, že komisia si už vybrala svojho kandidáta.
Súhlasila som s vypísaným nižším kritériom na vzdelanie, pretože si myslím, že knižnicu má viesť človek, ktorý robí svoju prácu rád a so zanietením v kultúre tak prepotrebným. Prednedávnom zorganizovala mnoho príjemných podujatí presne taká pani knihovníčka - jediná kanditátka na riaditeľa bez vysokoškolského vzdelania. Pár rokov pred tým chalan, ktorý mal v tom čase tiež iba strednú školu, vyložil knihy na ulicu, začal s burzami, a rôznymi akciami priblížil knihy ľuďom. Dokázal tým, že dôležitá je schopnosť a snaha, nie vzdelanie druhého stupňa. Mimochodom, aj mestský úrad viedol svojho času prednosta bez ukončenej vysokej školy.
Do súťaže sa napokon prihlásili a do výberového kola postúpili traja kandidáti. Rada by som sa zaoberala dvoma z nich. Mladou pani, ktorej otec má v meste reštauráciu, a mužom, ktorý sa tu akoby vyskytol.
Mgr. Adriana Gerová má pedagogickú školu v odbore nemecký jazyk a literatúra a prax v šalianskej knižnici, z ktorej však podstatnú časť strávila na rodičovskej dovolenke.
Mgr. Igor Mikušiak má vyštudovanú slavistiku, odbor slovanské jazyky a literatúry, za sebou štyri zahraničné stáže, prácu v národnej knižnici v Belehrade a na rôznej úrovni ovláda osem jazykov. Obaja majú vysokoškolské vzdelanie. Napriek tomu si myslím, že ich schopnosti a vízie sú diametrálne odlišné.
Pre Mgr. Adrianu Gerovú, ktorá je momentálne riaditeľkou v zastúpení, je prioritou aby mala knižnica čo najviac čitateľov. Ňou predložená koncepcia v mnohom kopíruje už existujúci dokument schválený MsZ v roku 2008. Medzi jej novátorské kroky patrí napríklad vydávanie textov čitateľov, zoznamovanie školákov s jednotlivými povolaniami či nácvik dramatických prevedení diel autorov. Osobne považujem, pri súčasných možnostiach internetu a mnohých literárnych súťažiach, vydávanie amatérskych diel z mestského rozpočtu za mrhanie financiami, a ostatné za náplň centier voľného času či výchovných poradcov. Rovnako neprimeraná je i jej snaha roznášať knihy po bytoch za riaditeľský plat. Táto činnosť prináleží skôr sociálnemu odboru, prípadne osobným asistentom. Chvíľami sa mi zdalo, že hovorím s mladou pionierskou vedúcou. Rovnako predstierané hektické nadšenie, rovnako časté zdôrazňovanie potreby akcií. Avšak bez konkrétností.
Mgr. Igor Mikušiak ponúkal, podľa svojich slov, kvalitu. V Šali je krátko, plánoval sa tu usadiť, a pomery v miestnej knižnici nepozná. Preto svoju koncepciu založil na znalosti väčších knižníc a ich metodiky. Jeho devízou je prehľad v súčasných trendoch i to, že mnohých spisovateľov pozná osobne zo svojej predošlej praxe a vedeckých konferencií. Snahu spolupracovať s inými inštitúciami pretavil napríklad do prednášok o literatúre nadväzujúcej na filmy premietané v miestnom kine. Chce vyrovnané oddelenia, milé knihovníčky a miesto pre literárny klub založený na osobnom poznaní čitateľa. Vhodnou propagáciou zameranou na ponúkané možnosti priviesť do knižnice aj ľudí, ktorí sú mimo hlavný prúd a zároveň dať priestor popularizačným aktivitám. Jeho predstava knižnej kultúry je spojená nielen so slovesným umením a informáciami, ale tiež "s istým spomalením a bytostne intímnym prežívaním rozkoší z textov". Nemá skúsenosti s riadením ekonomických záležitostí, no táto skúsenosť chýba všetkým adeptom, navyše ekonomická správa subjektu naďalej zostáva v kompetencii mestského úradu.
Po skončení pohovorov výberová komisia hlasmi Ing. Ladislava Gálla, Ing. Jozefa Husárika a Ing. Eriky Velasquézovej rozhodla, a víťazstvo pridelila dáme. Zrazu nebolo dôležité vzdelanie a prax, ako sa tak nahlas deklarovalo na poslednom zastupiteľstve. Prevažovali osobné sympatie a miestna príslušnosť. Poďla prednostu úradu je pán Mikušiak pre naše mesto pridobrý, pre poslanca RSDr. Petra Gomboša (nebol členom komisie) zase nebol dosť výrazný.
V deň otvárania obálok pri predbežnej diskusii boli názory iné, a ani dôvera v schopnosti Mgr. Adriany Gerovej nebola taká neotrasiteľná. V osobných rozhovoroch som sa stretla s diametrálne odlišnými hodnoteniami než pri oficiálnom rokovaní. Prečo napokon svoje rozhodnutie zmenili? Dozvedeli sa v priebehu týždňa niečo, čo nedali ostatným dvom členom, PhDr. Rudolfovi Kuklovskému a mne, na vedomie?
Nechcem špekulovať. Nech si názor urobí každý sám. Každopádne si myslím, že záver komisie zase raz poukázal na to, v čom spočíva malosť našich miest, bez ohľadu na ich veľkosť či počet obyvateľov. To rodinkárstvo a malomeštiactvo, ktoré doma pri večeri tak odsudzujeme, nám vlastne až tak nevadí. V konečnom dôsledku ho našim politikom tolerujeme ako ľudské. Možno veríme, že nabudúce niekto zo známych či príbuzných pomôže práve nám, alebo sa len ticho sťažujeme, že sme kde sme práve z týchto dôvodov. Preto karavána kráča ďalej, nezmenená napriek štekajúcim psom.
Neviem vopred posúdiť, či by sa nám podarilo priniesť do nášho mesta kus svetovej kultúry, keby konkurz vyhral Mgr. Mikušiak, no mám pocit, že sme premrhali ďalšiu šancu stať sa lepším miestom pre život. Úzkoprsé bazírovanie na našom a cudzom, a zamieňanie si nacionalizmu s lokálpatriotizmom nevedie k svetlejším zajtrajškom. Iba k väčšej izolácii, a to nielen kultúrnej.
Ak je vaša predstava knižnice niečo medzi kultúrnym domom a centrom voľného času, tak vedzte, že som vás nechcela uraziť. No ak si myslíte, že je to priestor ticha, rastu, vzdelanosti i miesto pre diskurz o prečítanom, tak môžeme žialiť spoločne. Ibaže by mestské zastupiteľstvo chcelo zvrátiť rozhodnutie komisie a uprednostnilo by iného kandidáta než tesná väčšina výberovej komisie...
