Vlakom

Čakali sme na rýchlik a tak som vylovila čerstvo uloveného Hemingwaya a načala príbeh starca a chlapca. Vagón sa postupne zaplnil ľuďmi a ja som ďakovala, že sú všetci cudzí. Chuť užiť si cestu prevyšovala túžbu po zbytočnej konverzácii o počasí, susedoch či veciach okrajových. Keď sa vlak trhom pohol, odložila som knihu a sledovala som utekajúcu krajinu. A napriek tomu, že som sa fyzicky približovala k domu, myšlienky sa mi rozbehli opačným smerom. Nie také skutočné, ako keď uvažujete, čo treba zajtra variť alebo ako riešiť problémy. Len také ľahké, nepopísateľné záchvevy príjemna. O chvíľu bola domovská stranica na dohľad. Postavila som sa a nechala som prúdiaci vzduch narážať mi do tváre.  Popri koľajniciach kráčali zaľúbenci a možno premýšľali, kam sa spolu vyberú. Ona sa usmiala a zamávala v radosti z budúcich začiatkov. Odmávala som jej, aby sme obe uverili, že prídu. Potom už nastal čas vystúpiť. Pozbierala som veci, nostalgiu a postavila som sa do radu čakajúceho na otvorenie dverí. Nastal čas naplánovať krokmi k bytu ďalšiu cestu.