Nemôžem sa hýbať, lebo (som) medveď

Potom si všimnem, že slnko sa ešte nevyhrabalo z mrakov a stúpim do čerstvej mláky. Ešte celé doobedie premýšľam, dúfam, že sa počasie zlepší a motivujem sa úvahami o príjemnom úteku z domu. Neskôr na mňa doľahne ťažoba práce a poobede sa už teším, že prší. Nemusím ísť nikam...

Športovci a motivační experti tvrdia, že cvičiť sa dá aj v kuchyni. Napríklad brušné tance. No áno, ale mám malú kuchyňu, ktorá je skoro vždy plná ľudí. Tmolia sa tam večne hladné deti a obšmieta môj priateľ. Preto najprv narazím na syna, slalomovým oblúčikom sa mu vyhnem vpravo a ľavou rukou schmatnem zo stola CDčko. Potom zabočím vľavo, pustím hudbu a ľavým falšom sa dostanem do širšej časti kuchyne. Privriem lahodne oči, pupkom vrazím do priateľa... a prejde ma chuť na všetko.    Myslela som aj na beh. Teda iba hlavou. Moje pľúca a priedušky ihneď ohlásili štrajk, kolená kričali niečo o vhodnej obuvi, a ja som si predstavila ako červená a funiaca obieham zamilované páriky, prípadne padám do žihľavy a márne sa snažím doplaziť sa domov. Beh bol prehlasovaný.
 Minulú jeseň sa raz vrátil od mojich rodičov nasupený synátor. Vraj sa ho dedo pýtal, či som tehotná. Jeho kamaráti z mokrej štvrte boli zvedaví. Pár dní na to som stretla susedu a opýtala sa ma: "Nič v zlom, ja Vám to prajem, veď ešte môžete mať bábätko. A neurazte sa prosím, ale to Váš manžel ušiel s tou pani zo susedného vchodu do Anglicka?" Vysvetlila som jej, že manžela nemám už desať rokov, nie som ani tehotná a bežala som domov na internet hľadať pomoc.   Našla som masážny posilňovač brušných svalov s obchodným menom AB Perfect. Volám ho priateľsky Cvičič a od lásky ho nederiem. Buď nemám čas, nervy, energiu či náladu, alebo v obývačke sedí priateľ a zvyšok bytu okupujú deti. Pri knižke za policou sa tak dobre skrýva a nikto mi neráta stránky ako zhyby. Pravda je, že pri tom veľmi neschudnem, no moja psyché mľaská od dobroty.   Kedysi som takto dovliekla domov steper. Chviľu som stepovala, ale produkované hydraulické zvuky rušili televízne spravodajstvo. Chválila som ho a suseda ma poprosila či jej ho požičiam. Tak som z neho zvesila prádlo a šiel na návštevu. Takto zmenil používateľa ešte niekoľkokrát. Naposledy pred pár týždňami, keď musela jeho posledná nájomníčka vypratať pivnicu. Spomenula som si, že kamarát býva len v susednom vchode a športuje rád. Promptne som mu ho ponúkla do opatery. Je ťažký, netrebný a k nim je to blízko. Napokon, na jeho mieste v mojom byte stojí teraz Cvičič.
Ale sľubujem, že vo štvrtok (alebo ten nasledujúci;-) si pôjdem konečne pretiahnuť svalstvo do Centra voľného času. Zaplatím si vždy pol roka vopred, aby som sa neulievala. V budove nevadí, ak vonku prší a ja si zacvičím v spoločnosti rovnako vyťažených žien.  Všetky si utrhli chvíľku pre seba a chcú ju využiť pre svoje zdravie. Rozumejú prečo nevládzem, funím a som červená. Sú na tom podobne. Chápu, že deviaty raz sa už nezdvihnem a činky sú mi priťažké. Keď vládzu, tak sa zasmejú - a keď nie, dychčíme vedno ďalej. Ony chodia zaberať pravidelne. Ale povedzte, môžem ja za to, že mám toľko dôležitých prekážok?  Pôjdem sa pozrieť na predpoveď počasia a keď sa budú meniť fronty, pokúsim sa znovu raz dobre zobudiť a ísť aspoň rýchlo chodiť.
Prípadne mi dajte vedieť a môžete sa pridať. Športu zdar!