Z čias červených treniek a rovnakých účesov nám zostala iba sociálna politika a plastové lyžičky, ktoré sa našťastie vyvinuli natoľko, že sa nerozpúšťajú v káve. A predsa, v mentalite ľudí zostáva strach. Ani nie tak z VB ako z odlišnosti. Možno to ani neradno nazvať strachom ako skôr vsugerovaný reflex pokrivenej rovnosti. Ako spievajú Bez ladu a skladu: Odtnite mu hlavu, nech nevytŕča z davu... ľudia medzi seba nechcú vpustiť niečo, čo nie je overené, nie je „normálne“, čo nie je s kostolným poriadkom.
Sedím u babičky, vychutnávam si šálku kávy a sledujeme spolu televízne noviny. Dávajú reportáž z demonštrácie greenpeace – ákov a babička sa div neprežehná, a začne sa pohoršovať, že koľko železa majú na tvári a pokreslení sú celí. - Babi, ale to je dnes normálne, ľudia chcú byť jedineční, chcú sa odlišovať. - Neviem čo je na tom také jedinečné keď si pichnú do pupku a neviem ešte kde náušnicu. V duchu sa zasmejem a radšej to vzdám. Nemá cenu vysvetľovať. Proste ju už nezmením. Keď odchádzam zaznie veta, na ktorú som čakal celú návštevu. – Už by si sa konečne mohol ostrihať. Vyzeráš ako bezdomovec. – Raz určite babi, raz určite. – Pobozkám ju na líce, založím KOSS–i a frčím domov.
Položím si ku krbu kreslo a čítam svoju dennú dávku literatúry. Otec mi spoza chrbta kričí: – Už si sa videl v zrkadle? Máš to ako ošťatú slamu. – Normálne tieto poznámky ignorujem ale teraz mi to nedá a strhne sa diskusia na tému tolerancia. Otec nervačí a od dlhých vlasov postupne prejdeme cez odchod z vysokej školy až po homosexualitu. Preboha otec pochop to! Len preto, že sa niekto nechová ako ty, nemusí byť hneď mechom uderený. Čistý hrach o stenu. Žije vo svojom malom svete a dlhé vlasy pre neho znamenajú nevyzretosť, odchod z vysokej školy vidí ako ľahkovážnosť a homosexualita je choroba, ktorú by vyliečil bitím buzerantov po vajciach žihľavou, aby vedeli na čo to majú. Proste koniec. Bodka. Ja som otíc, do je vác? Všetko prežil, všade bol. Podľa seba súdim teba.
Spolužiak mi raz hovoril, keď sme míňali jedného holohlavého (nakoľko mal steal–y a bomberu dedukciou mi vyšlo, že nie je po chemoterapii), pokriveného panáčika s odstávajúcimi ušami, že keby ho Hitler videl išiel by prvý. Aj som sa trošku zasmial ale potom ma napadlo aké to je zvrátené. Ľudia bijú a zabíjajú iných ľudí len preto, že nemajú rovnakú dĺžku vlasov, rovnaké zmýšľanie, rovnakú značku topánok.
Keď som vonku s Marekom (sem tam sa starám o voľno časové aktivity syna mojej kolegyne známej to Janette:)) nie je mi všetko jedno. Ja dlhšie vlasy, okuliare, proste intelektuál ako vyšitý a so mnou malý Romák. Dvanásta hodina v Bratislave a človek má ten známy varovný pocit: Kámo, kúp si kaser, prípadne nejakú gumipušku. Čert nikdy nespí. A nie je to len o ľuďoch, ktorí ti chcú ublížiť ale aj o hlúpych poznámkach, ktoré ti otravujú život s jasným cieľom: nezaujímať sa ale rýpať a provokovať. Prečo študuješ filozofiu, prečo sa zahadzuješ s Romákmi, prečo fajčíš, prečo, prečo, prečo...
Milí, drahí ľudia. Skúste si zložiť z nosa tie hlúpe okuliare, zahoďte zbytočné metre a skúste sa riadiť inými hodnotami ako je objem peňaženky, dĺžka vlasov, farba pleti. Svet je farebný a hlavne: je pre všetkých.
