Hádky často vznikajú kvôli somarinám. Tu by sa teraz možno hodilo ešte viac korenisté slovo, ale budem sa potom hádať s niekým, že sa to tam nehodí? Nie, nebudem. Áno, človek sa vie pohádať fakt na blbostiach.
Sú také chvíle, zase si pomôžem Michaelou, že vstanete z postele hore "riťou" a od rána máte chuť sa poriadne pohádať. Vtedy už len stačí si nájsť vhodnú obeť. Blbé je, keď ste trebárs šéfom nejakej firmy a obeťou sú vaši zamestnanci. To vás asi nebudú mať príliš v láske, však? Preto je dobré si nájsť takého sparinga, ktorý vstával z postele rovnako "kvalitne" ako vy. Ale nie úplne o tom som chcel...
Minule som sedel s kamarátom na pive (z posledných mojich článkov by sa už mohlo zdať, že nič iné ani nerobím, ale nie, nie - to je len zhoda náhod). A tak sme sedeli a debatovali. Preberali všeličo možné, až sme sa dostali k jeho priateľke. Pochvaľoval si, že ako - áno. Aj po rokoch, čo sú spolu je to stále OK. Že zrejme je to tá pravá. Vravel, že im to naozaj klape, že si perfektne rozumejú ... akurát, že má jeden problém - „človeče, ona sa ti nevie hádať".
Vraví mi: „Ako, my sa začneme hádať. Normálne klasika, nájdeme si nejakú debilitu, na ktorej sa začneme vadiť a ona sa v polovičke hádky otočí a odíde. No nezabil by si ju? Človek je v tom najlepšom švungu a teraz to nemôže dokončiť! Tak ma to vie nasrať, že strach."
Vravím mu, ja to poznám. Dokonca veľmi dobre, tiež som mal priateľku. Ona bola psychologička, no a tiež ma išlo roztrhať, keď postupovala podľa tých ich "pošahaných" pravidiel. Tiež sme sa na niečom pohádali a ona to stopla, lebo akože už sme si všetko povedali a už by sme sa len opakovali. No neskutočná somarina...
...veď je jasné, že ak už sa hádate, tak je potrebné to dotiahnuť dokonca. Uvoľniť tie emócie a uľaviť si. Taká nedokončená hádka stojí totiž za figu. Je potrebné, aby sa všetko to napätie z vnútra dokonale vyplavilo na povrch, a aby sa toho telo zbavilo.
Ono potom sa niekto udobrí hneď, niekomu to trvá dlhšie, ale to udobrovanie býva celkom príjemné. No nie?
