Vyžívam sa v tom, keď vám môžem zamotať hlavu. To robím naozaj rada a často. Je to totiž veľmi jednoduché... ono ľudí, ktorí si radi nechajú zamotať hlavu, je nepreberné množstvo. Nájdete ich na každom kroku, nedá vám to veľa roboty a pritom je to základ celej mojej zložitej a namáhavej práce.
Vytipovaných jedincov často navštevujem nečakane, práve vo chvíľach, keď sa to odo mňa vôbec neočakáva. Ja totiž milujem prekvapenia! Rada ich prekvapím, keď si títo jedinci myslia, že nad ich životom nemám žiadnu moc. V momente som ale schopná prevrátiť im život naruby. Táto činnosť ma tiež neskutočne baví.
Naopak ľudí, ktorí na mňa čakajú roky, mávam pravidelne na háku. Týchto čakateľov, ja ich pracovne volám - neverendkovia, tak tých si vôbec nezvyknem všímať. Pritom ma často úpenlivo prosia, aby som si ich všimla. Používajú na to rôzne metódy, robia všetko preto, len aby ma nejako upútali. Píšu o mne básne, skladajú zaľúbené piesne, dokonca sa i modlia k Bohu...
Stáva sa, z času na čas, že sa im podarí ma obmäkčiť a ja si ich všimnem. Tak napríklad minule... všimla som si jedno dievča. Pekná baba - vravím si. Možno by si zaslúžila, aby ju niekto miloval. Nakoniec, prosí ma o to už neskutočne dlho. Má skoro tridsať, biologické hodiny začínajú tikať, tak si vravím, skúsim s tým niečo urobiť. Veď nakoniec pomotať niekomu hlavu, aby si ju všimol, to nebude žiaden problém.
Tak som jej vybrala jedného sympatického muža. Mimochodom, tiež ma o to už dlhšiu dobu žiadal a ona by sa mu mohla páčiť, vravím si. Skúsila som ich dať dokopy... no čuduj sa svete, slečne tento sympaťák nebol dosť dobrý. Že taká chyba, onaká chyba. Tak si vravím, kto si málo necení, nie je veľa hoden. Proste, kašlem na ňu, nech si len čaká na svojho rozprávkového princa. Už jej žiadneho náhradného posielať nebudem.
Nemáte náhodou pocit, že príliš zachádzam do podrobností? Asi som sa nejako rozkecala. Hm, čo som vám to ale ešte chcela napísať? Aha, už viem...
Viem byť i osudová. Osudovosť mám rada... vtedy si tie vzťahy vychutnávam. Tam je totiž naozaj všetko. Ak sa mi podarí nájsť ženu alebo muža, do ktorého sa jeho proťajšok bezhlavo a šialene zamiluje, väčšinou som vyhrala. Inak, celkom sa mi darí a dosť veľa jedincov má svoju osudovú lásku. Priznávam, a je pravdou, že poniektorí kvôli nej i dosť trpia, ale i to je moja práca. Prinášam nielen šťastie a radosť, ale i smútok a plač.
Nakoniec, veď ľudia si za to veľakrát môžu i sami. Nevážia si ma. Berú ma ako úplnú samozrejmosť a tak im postupne vyprchávam. Dokonca sú schopní ma vymeniť za pár chvíľ fyzického pôžitku alebo trebárs za obyčajné trápne peniaze. Vidím to tak dnes a denne. Zdá sa, akoby ma bolo stále menej... minule o mne niekto dokonca napísal, že som už iba chybou v programe.
Tsss, no strašná blbosť, lebo ja som predsa večná!
