Viem o nej totiž svoje a viem aj to, že je to stav značne neprebádaný.
Mám pocit, že láska sama o sebe je v pohode. Je to nádherný čistý cit, ktorý ak vás napadne, tak sa vo vašom tele začnú diať samé príjemné veci. Ale to by bolo až príliš jednoduché a svet je predsa zložitý.
Dve postavičky opačného pohlavia si k sebe nájdu cestu. To, že ju k sebe hľadajú, je dané diktátom prírody. Proste sme tak naprogramovaní. Lenže u ľudí je to len začiatok. Človek je totiž tvor premýšľajúci a dnes i značne sebecky a samoľúbo nastavený. Z toho vyplýva, že si hľadá to najlepšie... samozrejme pre seba. Hľadá ideálneho partnera, ktorý bude spĺňať jeho predstavy na čo najväčšie percento z možného. Lenže ako všetci dobre vieme, ideál vo svojej podstate neexistuje.
A tu sa začína i príbeh dvoch konkrétnych postavičiek. Tiež k sebe našli cestu... možno náhodou, možno zhodou okolností a možno to bol osud? Zafungoval nejaký prvotný magnetizmus a tak si mužská a ženská postavička povedali, že sú pre seba ako stvorené. Láska je silná čarodejka a na úvod vždy vyčaruje zaľúbenosť, ako sa patrí.
Zaľúbenosť má vo svojich vlastnostiach i pridanú hodnotu, ktorá pre umocnenie lásky vie zakryť i značné nedostatky. Lenže ako to už býva, i tento stav očarenia má svoju dobu trvanlivosti. Postavičky pomaly začnú objavovať veci na prvý pohľad skryté.
Postavička M aj napriek tomu stále tvrdí, že postavičku Ž nadovšetko miluje. Že je to tá pravá a lepšej na svete niet. Aj keď už pozná všetky jej nepekné vlastnosti, tak jej to vôbec nevadí. Postavička Ž totiž potrebuje počuť, že je to ona, ktorá je milovaná. A samozrejme to oplatí rovnakou mincou. Tiež tvrdí: „Aj ja nadovšetko milujem!"
Postavička M je však vo svojom vnútri čoraz viac nepokojná. Čoraz viac premýšľa o správnosti svojho výberu. Premýšľa, či sa neunáhlila...
...postavičku M totiž v našom prípade predstavuje mladý, ešte možno nevyzretý muž. Ten často premýšľa, či chce celý svoj budúci život prežiť po boku jednej jedinej ženy. Veď neskúsil žiadnu inú. Dosť ho to trápi! Aj sa občas pri pive na svoju priateľku posťažuje. Hovorieva: „Chlapi, minule ma tak nasrala. Neviem, či je pre mňa ona tá pravá. Strašne ma vie vytočiť! Asi ju pošlem k vode..."
Nečudujem sa mu, túžba po nepoznanom vie mať vážnu silu.
Postavička Ž má trošku iný problém. Rozmýšľa totiž ináč - žensky. Premýšľa nad stále menším množstvom citov a pozornosti zo strany svojho priateľa. Potrebovala by niekoho, s kým by sa mohla rozprávať o čomkoľvek a kedykoľvek. Postupne začína mať pocit, že jej proťajšok považuje jej náklonnosť za absolútnu samozrejmosť. On si je jej láskou nesmierne istý a to jej začína čoraz viac prekážať. Ona a ani jej názory už nie sú rešpektované tak, ako kedysi.
Postavička M je vcelku fešná. Páči sa ženám a ženský obdiv jej robí dobre. Na tele i na duši. Má to vážne ťažké... upierať si z koláča, ktorý sa mu denne núka. Je predsa iba chlapom a kódy v mužoch naprogramované oklameš len ťažko.
Postavička Ž si zasa vylieva svoje srdce s kamarátmi. Hľadá spriaznené duše, ktoré by nahradili jej nenaplnené ženské potreby. A kamaráti, teda muži za tým vidia oveľa - oveľa viac. Všetci vieme veľmi dobre, akí vedia byť muži pozorní poslucháči, ak im o niečo ide.
Obe postavičky napriek všetkému navonok tvrdia, že sa navzájom milujú. Z času na čas si to pre istotu napíšu alebo povedia, aby nezabudli. Vo vnútri ale už vŕta červík dnešnej doby. Vyznania lásky si doteraz oplácajú minimálne jedna k jednej, no faloš naberá na obrátkach a čas poznania už tasí kolty. Láska visí na vlásku... stane sa z nej neláska?
