To je ale nádherný deň! Nejako tá predpoveď na tú Veľkú noc zase nevyšla, všetko je zaliate slnkom a pod snehovou perinou (to im vyšlo), čo je tiež výnimočné na tieto sviatky jari. Nádherný pohľad predo mnou – úplne modrá obloha, biele končiare hôr a krásna zelená cesta s bielou prikrývkou okolo mňa. Keby som sa len stíhala kochať, môj muž má zase veľký náskok, okrem toho nie je dobré zastavovať, lebo sa už nepohnem, tak radšej idem.
Baví ma to. Konečne som príšla na ten správny krok. Keď sa šlape po rovine, tak je to skoro ako na bežkách – nohy nedvíhať, šmýkať sa a urobiť veľký „krok“ – konečne sa tuším kĺžem tak, ako to má byť. To je paráda. Spotrebujem aj menej energie, aspoň si ju ušetrím na posledné metre. Mali sme dnes urobiť výstup do Smutného sedla, ale nepustili nás, vraj je 3. stupeň lavínového nebezpečenstva. Možno som bola ušetrená niečoho, čo by bolo ešte v tomto stádiu nad moje sily. Včera sme šlapali do kopca, na kraji zjazdovky, ako úvod to bolo dobré, hore kopcom je to viac turistika, ako lyžovanie alebo bežkovanie, ale tiež krása, len to chce zlepšovať kondičku.
Konečne sme dorazili na Žiarsku. Celá partia už popíja, konečne si sadám, priam klesám na lavičku na terase a zatváram oči. Slniečko pečie, absolútna krása a pohoda. To sú tak zaslúžené poháriky (čaju….J), konečne vlaha, tíšiaca obrovský smäd a k tomu výborná fazuľová polievka. Všetci mi gratulujú (čo zabúdajú, že som športovec..J), som na seba hrdá, len ešte neviem celkom presne, ako zvládnem tú večernú zábavu na chate, no budem musieť. Stálo to všetko za to.
Prichádzajú ďalší ski-alpinisti, ktorých sme stretli po ceste, prezliekajú mokré tričká a sadajú si k nám. Sme predsa jedna veľká rodina. Chcú pokračovať ďalej hore, aspoň kúsok, keď ich až do sedla nepustia informácie a rozum. Jedného rozum pustil, vidíme ho, ako sa spúšťa zhora, nad ním visí taký hrozivý lavínový fúz, no neviem, či to nebude naše posledné posedenie...aspoň on má radosť....
Po tretej, keď už slnko zachádza za kopec, spúšťame sa aj my všetci dole, ďakujeme v duchu za tento krásny deň a blahorečíme fúzu, že sa tam hore drží a nepadá.
Tak som sa vlastne stala ski-alpinistkou a lavínu som nespustila preto, lebo sme sa v ten deň na výstup nevybrali.
