Večer sme vybehli na pole a šklbúc púpavy sme hľadali navhodnejšie pozadie.
Skúšala som to proti oblohe, na bielom papieri, na dlani, ale aj na mojich čiernych nohaviciach...bolo už šero...potvoru semienko nie a nie zaostriť.
Vonku z toho nič nebude! Ide sa domov!...povedala som a napchala som si do vrecka za hrsť púpavových hláv.
Doma som si na to posvietila...ale žiaľ...žiarovka hodila všetko do žlta, blesk zase prepálil jemné nitky padáčika.
-Fúúú...funela som nad tým semienkom a krútila sa okolo neho zo vsetkých strán.
Biely podklad, čierny podklad, modrý podklad...dcérina "lupa"....áá...doškriabaná je!
Už ma to nebaví, veď celá hlavička je oveľa krajšia. Keď ju dám za "lupu", ide do zelena, alebo do modra. Škrabance na skle domu dávajú záhadný "umelecký" efekt. A odraz objektívu fotoaparátu? Tak to je iné mäso! Moc sa mi páčilo, takto sa zahrať. Možno to nie sú práve najostrejšie zábery a ani tú akože umeleckú výpovednú hodnotu nemajú veľkú...aj tak sa mi páčia.
Nakoniec som predsa odfotila nejaké to ostré semienko, aj sľub som dodržala. Snáď som aj pomohla...spätná väzba neprišla.
