Som človek s chuťou do života s fotoaparátom takmer prirasteným k ruke...milujúca Boha Zoznam autorových rubrík: Fotografie, Haluze, Príbehy zo života, Silné kafe, Súkromné, Nezaradené
Pohodlne, lebo budete sedieť naozaj dlho a pevne sa držte preto, lebo je lepšie stískať opierky na kresle, ako krk zamestnanca banky, keď už toho bude na vás naozaj priveľa.
Mala som takú pracovnú ponuku...variť po taliansky...ale nebolo to nič pre mňa...chcela som sa len tak hrať na taliansku kuchyňu vymyslenú v mojej hlave. Aby bol recept môj, ale chuť talianska - to ma baví. Opisovať recepty niekoho iného...to nie. Toto je jeden z mojich výmyslov:
Svoju prvú materskú – rodičovskú dovolenku som absovovala pred 11-timi rokmi....
Keď mala naša kolegyňa - pani Cebe šesťdesiatku priniesla nám do práce (okrem iného) nádhernú čokoládovú tortu. Všetkým nám neskutočne chutila, bola šťavnatá a skrátka geniálna. Pani Cebe nás nechala hádať z čoho je torta upečená. Pomohla nám iba tým, že v nej nie je ani zrnko múky. Nikto z nás nedokázal uhádnuť, že namiesto múky je cesto vyrobené zo zemiakov. Vobec to nebolo cítiť. Pokiaľ si dobre pamätám, bol to recept jej otca, ktorý mal celiakiu (je to však už pár rokov dozadu, preto nie som si istá, či sa nemýlim).
Prichádzam z práce domov. Moju ruku strkám do rúry (naša schránka) a vyťahujem z nej niekoľko obálok. Dnes je to od troch rôznych splátkových spoločností. Otvorím prvú – „strieborná“ platobná karta. Druhú....
Máte radi ryby? Alebo ich radšej nejete, pretože majú veľa kostí? Ak patríte k tej druhej skupine ale zároveň aj k prvej, skúste lososa. Ten má kostí len zopár a keď sa správne vyfiletuje, je veľká pravdepodobnosť, že vo svojej porcii nenájdete ani jednu. A nevyhovárajte sa, že je príliš drahý. Možno v reštaurácii... Ak si ho spravíte doma, môže vás to vyjsť lacnejšie ako bravčové rezne. A o tom, že je to zdravšie, to snáď nemusím nikomu pripomínať. Kde zohnať lososa za prijateľnú cenu a ako ho pripraviť sa dočítate práve tu...
Neviem, ako je to u vás, ale u nás cestoviny milujeme. Keď sme boli decká jedli sme cestoviny so syrom a kečupom alebo s grankom. Teraz sme už z toho vyrástli a pripraviť na večeru niečo také primitívne ...to by som sa hanbila sama pred sebou. Tak čo dať na cestoviny, aby to nebola nuda? ...poďte sa pozrieť....
Udalosť spred vyše týždňa priniesla smútok pre celé Slovensko. Ťažko sa nájde niekto, koho by aspoň na chvíľu nezasiahol, keď z každej strany mediálneho sveta počul o leteckom nešťastí našich vojakov rozoberanom do najmenších detailov.Niektorí však v tejto katastrofe našli na pár dní svoj hlavný zmysel života...volám ich odborníci na letecké katastrofy.
Určite ste už aj vy niekedy počuli tieto slová. Možno od babičky, keď sa rozhovorila o svojom nebohom príbuznom, ktorý za svojho života porobil kopec nepríjemností svojmu okoliu. Potom sa zastaví a povie: Áááále, o mŕtvom len dobre!... (...a prestane o ňom rozprávať)
Neodolala som! Nedalo sa! Mám to každý deň pred očami. Dlho som odolávala.. niekoľko týždňov. Nakoniec nado mnou zvíťazila moja foto mánia...Je to pohľad z okna mojej kancelárie. Majiteľ budovy niečo prerábal a po robotníkoch zostalo nimi postavené Robotnícke zátišie...možno ho raz namaľujem
Konečne ju tu máme! Pani Jar nás ani tento rok nesklamala. Ba naopak. Podľa môjho názoru prekročila naše očakávania...
Posledných pár mesiacov mi viacero ľudí povedalo, že som sa zmenila k horšiemu. „Ani sa neusmeješ!“ Vraj pôsobím namyslene a odmerane. Odpovedám nepríjemným tónom a nie je so mnou žiadna rozumná reč. Šéfka môj hlas a tón pri telefonovaní pripodobňuje k uspávačovi hadov. Vraj: „Trocha života...usmievajte sa, keď telefonujete...“ Hmm
