Mirka Viskupová (Szabová)
Jeden deň so Sniežikom
Šteniatka nášho Andyho dosiahli vek odchodu do svojho nového domova. Preto sme za nimi zašli, aby sme si z nich vybrali jedno - to najkrajšie - ktoré nám bude na chvíľu rozjasňovať náš domov.
Som človek s chuťou do života s fotoaparátom takmer prirasteným k ruke...milujúca Boha Zoznam autorových rubrík: Fotografie, Haluze, Príbehy zo života, Silné kafe, Súkromné, Nezaradené
Šteniatka nášho Andyho dosiahli vek odchodu do svojho nového domova. Preto sme za nimi zašli, aby sme si z nich vybrali jedno - to najkrajšie - ktoré nám bude na chvíľu rozjasňovať náš domov.
Sme takí rozmerní, že keď sa rozhliadame okolo seba, vidíme len veľké veci. Potom sa často krát mylne domnievame, že sme v prírode sami.
Za mojich detských čias Nitru málo zaujímala jej najmladšia populácia. Aj pred pár rokmi to bolo nič-moc. V poslednom čase sa to zlepšuje.
Nedávno sa tu na blogu objavil krásny foto-článok o Slovenskom raji. Pri jeho prezeraní zaviali ku mne spomienky na môj prvý a dúfam, že nie posledný, výlet do útrob tejto krásnej prírody. Doma som si znova pozrela zábery odtiaľ (robené ešte analógovým fotoaparátom) a zrodila sa vo mne túžba podeliť sa s vami o môj Slovenský raj. Dúfam, že mi bude odpustené malé "narcisovanie"- na väčšine fotiek sa totiž nachádza aj moja maličkosť. Skúste si ma nevšímať...
Občas sa stretnem s niečim, čo "musím" odfotiť. Niečo vtipné (aspoň pre mňa) alebo niečo nezvyčajné...
V posledom čase, alebo lepšie povedané, túto jar už nie som zapálený fotograf. Mám pocit, že čo sa týka makro fotografií kvetín , všetko som už povedala minulý rok. Alebo to za mňa povedal tu na blogu niekto iný.
Tlačidiel OFF máme na sebe asi viacej. Prestane biť srdce - OFF, prestaneme dýchať - zase OFF.... Lepšie preto bude, vypnúť občas sám. Vypnúť myšlienky na všetky starosti a zabudnúť na zhon. Čítať si, leňošiť, spať, alebo ísť na malú prechádzku....
Je ich oveľa viac ako obyvateľov Slovenska, ročné má každá z nich stovky detí. Je teda predpoklad, že nás úplne pohltia?
Stojac na poli, žmúriac proti slnku, pozerajúc do diaľky (Kde ten psisko lieta!), prepadol nás zrazu pocit, že nám akosi "bzučí v hlave"..... Po chvíli sme zistili, že to nie je v hlave, ale pod nohami.
Ako to dopadne a čo zaujme "umelecké oko" 9 ročného dieťaťa sa môžete dozvedieť v pokračovaní článku. U mňa niektoré tieto detské výtvory vyčarili úsmev na tvári. Snáď rozveselia aj vás.
....v druhej "várke" fotografií hradnej zrúcaniny Gýmeš vám prinášam čierno-biely svet a ešte niečo k tomu...
...nech tam nechodí, ten kto sa bojí....
Boli ste už tento rok v lese? My áno! Dokonca v rozprávkovom ;-)
V článku Losos I. som vám sľúbila, že vám prinesiem 2 recepty z mojej kuchyne. Neplánovane prekračujem plán a recepty budú tri.
V piatok som mala pol dňa voľna. Bolo nádherné počasie, tak som zobrala vyvenčiť psa a fotoaparát do prírody. Vačšinou chodíme na rovnaké miesto, preto som si naivne myslela, že ma tam už nemôže nič prekvapiť. A predsa!
Ani tento rok nás Boh nesklamal! Po zime znova prišla jar, tak ako to určil od počiatku. Naša nervozita z jej odkladaného príchodu ju neurýchlila a detská radosť zo snehu ju neoddialila. Prišla vtedy, keď mala prísť a to vo svojej plnej kráse.
Na jednej náborovej akcii nemenovanej maklérskej poisťovacej spoločnosti (nesmejte sa mi) sa počas prestávky do nášho hlúčiku zamiešal vysmiaty chlapík v kovbojskom klobúku. Vraj sa volá Ranger. Padli si s mojou dcérou do oka. Jeden druhému si počas ďalšej prednášky kreslili všelijaké kvietky na papier. Očividne ani jedného z nich nezaujímali „úžasné možnosti rastu“, ktoré súkal z rukáva prednášajúci. Ranger sa s dcérou lúčil slovami: „Donesiem ti andulku.“
V sobotu sme boli s manželom na prechádzke. Prechádzali sme uličkami a v jednej som vo veľkej mláke - hneď vedľa kontajnera uvidela ležať plyšového medveďa. Keď som sa k nemu vracala druhý krát – s fotoaparátom v ruke – v mojej hlave sa už rodil príbeh.
Nie sú to však moje spomienky. Sú niekoho iného, niekoho koho takmer nepoznám. Prichádzam na miesto, kde niekto zanechal svoju minulosť. Je to miesto, ktoré onedlho bude mojou budúcnosťou...
Na sklonku leta - teda v septembri - som mala v pláne pozbierať a zverejniť z môjho archívu všetky žlté kvety a takýmto spôsobom sa rozlúčiť s hrejivým letným slniečkom. Nestihla som to, a preto to robím teraz. Ale nie je to už rozlúčka so slnkom. Je to túžobné a zúfalé volanie, aby sa k nám vrátilo vo svojej hrejivej nálade....
Príbeh ako z thrilleru - CIA na diaľku odhalila polohu Archy zmluvy
Marek Glodič bol ten najslušnejší človek akého som v živote stretol
Bohaté včelárske tradície Slovenska – od historických postupov po súčasné metódy odovzdávané z generácie na generáciu.
...alebo o Judei a Samárii, ako tomuto územiu niektorí hovoria, sa veľa rozpráva, ale oveľa menej naozaj vie.
Životný príbeh chalana, potomka slovenských prisťahovalcov do USA, ktorý napriek svojej chorobe šiel za svojím cieľom.
Spolu s "katastrálnym vírusom" skvelá kombinácia ako stráviť pracovný deň v nekonečnom cykle
Obmedzenia prišli pred rokom aj v Česku.
Sprejazdniť by ju mali do konca apríla.
Nový seriál o Gileáde vychádza z knihy Margaret Atwoodovej The Testaments.