Objavili sme ju na prechádzke so psom. Je tak obrovská, že trvalo hodnú chvíľu, kým sme ju celú prešli.
Na druhý deň sme už išli na isto...batoh s korčuľami sa hompálal na chrbte, slniečko svietilo...ku šťastiu niekedy stačí tak málo... Rázny skok von zo snehúľ...

Ľadová plocha bola síce trochu zasnežená, ale korčuliam to nevadí...

Najskôr bolo treba urobiť rozjazdy:

Potom mohli nasledovať šprinty. Psa sme nenútili dať si korčule, šmýkalo sa mu to dobre aj bez nich.

Niektorí súťažiaci sa chladili váľaním v snehu

Myši radšej vzali nohy na plecia. Nezúčastnili sa ani ako diváci.

Poučenie na záver: Súkromné klzisko nemusia mať len milionári. :))