Krásne slniečka. Vraj je z nich chutný a zdravý šalát (mám isté zábrany vyskúšať to). Niekto z nich robí lekvár.
PÚPAVY!
Myslím, že každý hlodavec a bylinožravec ich s nadšením konzumuje. Každé dieťa s nadšením rozfúka do vetra ich potomstvo na bielych padáčikoch.
Tvári sa nežne nevinne, učupená v tráve. Nevadí jej prudké slnko ani chladivý tieň.
V skutočnosti je to nemilosrdná a dravá beštia rozťahujúca svoje listy na poctivo vysadené jahody (z nich mám lekvár radšej)!
Všade kam ľudské oko pozrie, vidí tú žltú neľútostnú burinu, ktorá sa nedá normálnym spôsobom vykynožiť.
Nezničí ju kosenie ani vytrhávanie s koreňom - vždy z neho zostane kúsok v zemi a vyrastie znova - silnejšia.
Trávnik s jej výzdobou je síce chvíľu lahodiaci oku, ale netreba veľa a prerastie "cez hlavu", udusí všetku trávu.
Má dokonalý systém ochrany zachovania rodu. Vytrhané kvety sa zavrú a za pár dní otvoria náruč plnú bielych padáčikov.
Tento rok to tá potvora naozaj prehnala! A nie len v mojej záhrade. Vyšla som si na "ďatelinové" pole a celé bolo nažltlé. Bola som bez fotoaparátu, tak som len pobehovala a žmúrila očami skúmajúc uhly pre najlepšie zábery budúceho dňa. Prídem a porobím také púpavové fotky, že až....
Prišla som...a.... bolo zorané... :-(
Poľná invázia zažehnaná.....zatiaľ.
