V záhrade prechádzam okolo kvetov bez väčšieho povšimnutia, veď tie isté som nafotila minulý rok. Nerada sa opakujem.
Hrozivý pocit, že sa momentálne nemám kam posunúť (alebo sa mi nechce?). Aby si to niekto nevysvetlil zle. Nemyslím, že by som sa už dotkla kvalitou svojich fotiek fotografického neba. To ani zďaleka nie! Som len niekde na začiatku.
Chýbajú mi však nové podnety, ktoré by ma posúvali ďalej. A to je bieda. Preto fotoaparát chytám čoraz menej do rúk a vnáram sa hlbšie do hektického životného štýlu, ktorý mi čoraz menej krát dovoľuje stlačiť tlačidlo OFF a venovať sa tomu, čo ma baví.
Aby som čo len trocha zahnala ten pocit márnosti, pohrala som sa s nafoteným materiálom vo Photosope, aby bol trocha iný.
Pri niektorých záberoch mi však originál pasoval najlepšie.
Žiaľ nie všetky mali také šťastie. Niektore som pretvorila tak, že už ani fotku nepripomínajú.
Farba je niekedy zbytočná.
Asi toľko o mojej "umeleckej" kríze. Asi začnem fotiť ľudí, už sa obzerám po nejakých obetiach. Hlási sa niekto dobrovoľne?
