Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(5)
Po obede, keď sa cítime ako vykŕmené kačice, sa vyberieme na prehliadku záhrady (v rámci prevencie pred prasknutím). Moja ruka sa okamžite naťahuje za tou malou čiernou vecou s jedným okom. Kryt letí do diaľky (v rámci dĺžky šnúrky, na ktorej visí...) ozve sa jemné bzzzzz... Babi už ukazuje, kde-čo posadila, čo najnovšie vykvitlo a ja cvakám... "Ešte toto odfoť " ...pyšne ukazuje na velikánsku masu ťahavých ruží prevísajúcich cez odkvap jej starého domčúrika... "A takéto máš? Dám ti z nej plantu." ...Nie nemám, veď kto by s ňou dokázal držať krok...s mojou čipernou babi cez osemdesiat :)
