Náš Bery, ten je OFF skoro stále, raz aktívne (keď lieta po poli) inokedy pasívne (keď chrápe pred búdou). Ten si starosti nerobí.
My sme na tom práve naopak. Máme problém len tak zahodiť problémy a zrelaxovať myseľ aj telo. Na to, aby sme to vôbec zvládli, vymýšľame komplikované a hlavne dlhé prechádzky. Nedá sa to odfláknuť sa 10 - 20 minút.
Napríklad, keď sme u babičky, stratíme sa jej z dvora aj na niekoľko hodín. Obchádzame dookola všetky štrkoviská v okolí a kocháme sa nekonečným tichom.
Prechádzajúc okolo družstva vdychujeme vidiek. (Radšej cez ústa :-))
So svetom ticha sa lúčime pohľadom na romantický senník (alebo slamník?).
Prechádzame rozkvitnutými uličkami malej dedinky.
(foto: naša krpatá)
U babičky nás čakajú voňavé koláče, pohoda pokračuje. Ťažko sa nám od nej odchádza späť do bláznivej civilizácie.
Nie vždy je príležitosť okupovať babičku. Vtedy sú dobré aj alternatívy v našom okolí. Utekáme do hustého lesa, či na vysoký kopec alebo na šíre pole...
Keď sme na poli, musíme dávať pozor na poľné veveričky. Sú veľmi prítulné....
A kedy už musí byť prechádzky dosť?
Keď slnko zoberie do ruky rám z oblakov a zakryje si tvár. Vtedy je najvyšší čas ísť domov.
Nasleduje ďalšie OFF... pokojný spánok.
