Myslím, že je to v medziľudských vzťahoch veľmi častý problém. Napríklad: Svokra sa zaujíma o vnúčatko menej, ako by si jeho maminka predstavovala, nepomôže vtedy, kedy by potrebovala alebo tak ako by potrebovala. Švagriná nič nekúpi pre neterku. Manžel zabudne na výročie. Naša mama nemá na nás čas, keď by sme my túžili alebo chce od nás veci, ktoré by od nás nemala chcieť. Niekto niečo sľúbi a potom mu do toho niečo príde. Svokrovci nechcú požičať peniaze, vtedy keď ich tak súrne potrebujeme. Keď piekla na vianoce koláče, nenapiekla aj pre nás. Kamarátka sľúbila, že zavolá a neozvala sa už vyše roka. Manžel sa málo venuje deťom.
A mohla by som toho vymenovať omnoho omnoho viac.
Skrátka každému z nás sa občas stáva, že od iného človeka očakáme určité správanie, ktoré my sami považujeme za prirodzené, no ten človek sa zachová úplne inak. A my sme potom z neho sklamaný a pohoršujeme sa na ňom. Niekedy až tak, že to nevieme „rozchodiť" a úplne to rozbije vzájomné vzťahy.
Čo za tým je, že sa tí ostatní správajú tak divne? A nie tak ako my chceme?
Je to preto, že každý z nás je iný. To, čo je normálne pre nás, nemusí byť normálne pre toho druhého a naopak. Každý pochádzame z iného rodinného zázemia, kde sa zvyky a konanie preberá z generácie na generáciu a tiež okolie a životné skúsenosti nás formujú rôznym spôsobom. Ako sa hovorí: „Sto ľudí, sto chutí."
Najvýraznejšie je to asi vo vzťahoch medzi mužmi a ženami, pretože jednotlivé pohlavia majú odlišný spôsob uvažovania a pohľad na svet. Ženy milujú nákupy, muži ich nenávidia. Muži milujú fotbal, ženám môže byť ukradnutý. Ženy sú "citlivky" a mužom ten cit často chýba. A tak ďalej.
A aj naše deti. Tie majú celkom iné priority, ako by sme chceli, aby mali. Koľko nás to niekedy stojí energie, aby uprednostnili naše priority pred svojimi!
Čo však máme robiť, aby sme neprežívali takého sklamania?
Myslím, že keď niekto nerobí to, čo by sme my čakali, nemali by sme sa za to na neho hnevať. On nie je my a nevidí do našej hlavy, aké máme o ňom predstavy. My tiež možno občas niekoho sklameme. Vlastne! Nesklamal nás ten človek, ale sklamali nás naše očakávania!
Viete, že aj z Ježiša Krista boli mnohí sklamaní?
Kňazi zákonníci a farizeovia preto, lebo si mysleli, že keď príde Mesiáš bude podobný im a prví za kým On príde budú práve oni. No On bol pre nich príliš obyčajný a nevznešený.
Tiež mnohí ľudia preto, lebo chceli, aby bol ich kráľom a porazil Rimanov. Namiesto toho sa vôbec nebránil, keď Ho šli ukrižovať.
Aj Judáš Iškariotský, Jeho učenník, bol z Ježišovho pôsobenia sklamaný a zato ho zradil.
Preto, keď sám Boží Syn nedokázal naplniť predstavy a očakávania všetkých ľudí, čo potom obyčajný človek? Buďme milosrdný ku svojmu okoliu a majme ich radi takých, akí sú!
