A už ma mala! .
"Bola som tuto na pošte podať KENO.."
No dobre teda, nebudem bezmyšlienkovite blúdiť vo svojom vnútri. Budeme sa tuto s babkou rozprávať.
"Viete, môj muž, ten podával celý život. Keď zomrel, hovorila som si, že ja nebudem podávať. Ale to sa nedá. Ja už nič nepotrebujem, ale vnúčatám by som chcela pomôcť... A vy ste kde boli?"
"U zubára."
"Ja už k zubárovi nechodím, viete? Horné zuby už skoro nemám a spodné len štátne. Ale nesedia mi, tak ich nenosím...."
Ukazuje mi a potom sa ku mne dôverne nahne:
"Hovorila som sestre, aby ma neodkrývali, keď budem v truhle."
...prišiel jej spoj....cestou ku dverám mi ešte vraví:
"Sestra povedala, že mi dá potom do úst varené vajco!"
...smeje sa a nastupuje do autobusu. Ja sa smejem tiež. Ešte si zamávame.
Fain, môžem sa znova ponoriť do seba! V tom ku mne "priskočí" pani, ktorú som si doteraz nevšimla:
"Tak! A už sme tu zostali len my dve..."
