Keď sa konečne po týždňoch od kúpy oteplilo, dcéra mohla vyraziť do školy v novučkých topánkach. Neprešiel ešte ani týždeň a prišla domov s natrhnutou topánkou na boku. O niečo sa zachytila a topánka sa roztrhla.
Do kelu! Čo sú tie topánky z papiera?! Šla som ich teda reklamovať aj keď som mala tušenie, že pravdepodobne nebudem úspešná. Veď dcére sa roztrhli pri zakopnutí o niečo. Na druhej strane som však presvedčená, že ak by boli z pevnejšieho materiálu, takúto zaťažkávajúcu skúšku by vydržali bez ujmy.
Reklamáciu mi neuznali a tak dcéra občas nosila roztrhnuté topánky. Keď ich mala možno ôsmy krát na sebe, roztrhli sa jej vpredu. Bola to taká zvláštna čiara na prednej špičke, že som s ňou na reklamáciu nešla. Ešte by si mysleli, že som to ja urobila schválne.
Prišlo horúce leto a topánky ležali na poličke vyše mesiaca. Dostali znovu príležitosť, keď sa ochladilo a dcéra išla na prázdniny k starým rodičom. Po týždni (medzitým nosila aj inú obuv) prišla domov s roztrhnutou prackou na pravej topánke a roztrhaným šitím na boku ľavej topánky.
Zbalila som tie šmejdy a bola som si istá, že takúto reklamáciu nemôžu odmietnuť, vrátia nám peniaze a ja budem môcť kúpiť dcére poriadne topánky u Číňana. Možno aj dvoje. A určite by jej vydržali dovtedy kým by z nich vyrástla (to je 1 rok).
Predavačka s hnusom pozrela na roztrhané topánky a povedala: „To sa vám už neoplatí reklamovať! Opraviť sa to nedá. Keby sme opravili len tú pracku (roztrhnutý šev na druhej topánke akosi unikal jej pozornosti), aj tak by predsa takéto topánky už dieťa nenosilo.“
Povedala som jej, že nechcem opravu, ale vrátenie peňazí. Na čo ma informovala, že peniaze sa vracajú iba v prípade, že by bol výrobok už 2x reklamovaný a opravovaný pre tú istú vadu. Tak som ju požiadala, aby mi teda topánky zobrali na reklamáciu a opravili. Z nechuťou odniesla topánky dozadu a po dlhom čakaní mi odtiaľ priniesla reklamačný lístok. Nech sa zastavím na budúci týždeň.
Aby som správne vybavenie reklamácie posilnila, napísala som e-mail pani majiteľke firmy do Spišskej Novej Vsi. Táto firma je výrobcom a zároveň aj vlastníkom sieti predajní s obuvou vrátane predajne v Nitre na pešej zóne.
Slušne som jej popísala „topánkový príbeh“, podobne ako v tomto článku a poprosila som ju, aby zvážila vrátenie peňazí za topánky. Prišla mi nasledovná odpoveď: „ Vážená pani Miroslava Viskupová, prešetril som Vašu reklamáciu číslo456/06 zo dňa 10.8.2006. Stav obuvi zodpovedá intenzite a spôsobu používania. Stanovisko k predmetnej reklamácií nemeníme, reklamáciu neuznávame. Vážená pani Viskupová, je nám ľúto, že na obuvi, ktorú predáva naša firma, sa vyskytla vada, ale uvedenú vadu nemôžeme považovať za výrobnú vadu ani vadu materiálu. S pozdravom Ing. Miroslav Saksun prevádzkový riaditeľ“
Najviac ma zarazila veta, že stav obuvi zodpovedá intenzite a spôsobu používania. Podľa takéhoto vyjadrenia je asi normálne, že na vychádzkových topánkach sa každý týždeň voľačo roztrhne! To, že dcéra doteraz zvykla nosiť topánky (či už nové, alebo po niekom zdedené) minimálne rok, niekedy aj dva – keď jej ešte boli dobré, asi môžem považovať za zázrak.
Keďže som vďaka tomuto e-mailu už dopredu vedela, ako reklamácia dopadla, moc som sa do predajne neponáhľala.
Pri preberaní NEUZNANEJ reklamácie a NEOPRAVENÝCH TOPÁNOK mi na otázku, prečo mi neopravili roztrhnutú pracku a šev, znova povedali, že sa to už proste neoplatí, lebo topánky sú už nenositeľné a mala som prísť skôr. To, že som tam bola reklamovať aj predtým, bolo asi vedľajšie.
Dúfajúc, že sa trocha spamätajú som spomenula, že napríklad u Baťu nám pri reklamácii boli okamžite vrátené peniaze. Odpoveďou bolo: „Baťa je Baťa a my sme my.“
Tak som sa len rozlúčila s tým, že som veľmi sklamaná ich prístupom a že to bolo posledný krát, čo som u nich niečo kúpila. Okrem nepríjemnej pani, ktorá reklamáciu (ne)vybavovala, bola v predajni ešte jej kolegyňa, ktorú takýto postoj firmy naozaj mrzel. Dala mi tašku, aby som mala v čom odniesť tie šmejdy domov. Zamrzelo ju moje vyjadrenie o poslednom nákupe u nich. Ale keď som dodala, že by som bola blázon, aby som nakupovala niekde, kde nemám istotu, že sa dovolám spravodlivosti, keď sa s topánkami niečo stane, musela uznať, že mám pravdu.
Paradoxom naproti tomu sú moje zážitky z reklamáciou v čínskych obchodoch. Keď som po pár mesiacoch reklamovala topánky v takomto obchode, Číňan ani nechcel vidieť pokladničný blok, ani na poškodené topánky sa poriadne nepozrel. Len kývol hlavou, nech si idem vybrať druhé. Alebo, keď sa na školskej taške pokazil zips (po vyše roku), do 30 dní nám vrátili peniaze – tiež obchod podobný čínskemu.
Veľkým kontrastom je potom slovenská firma, ktorá si neváha kvôli jedným detským topánkam zničiť svoje meno. A ten malý JEDNORAZOVÝ zisk (399,- Sk) je im prednejší, ako spokojnosť zákazníka. Neuvedomujú si, že iba ten, čo je spokojný sa znova vráti a znova kúpi. Neuvedomujú si, že nespokojný si svoju zlú skúsenosť nenechá pre seba – tak ako ja teraz. Na záver obrazová dokumentácia: Mohli to byť celkom pekné topánky, keby....
sa ani nie po týždni neroztrhli na boku (pôvodne boli roztrhnuté do hĺbky cca 1cm, ale ďalším nosením sa to trhalo ďalej).
Po ďalšom týždni sa roztrhli vpredu (mne neznámym spôsobom)...
O niečo neskôr sa roztrhla pracka...
Medzitým sa na druhej topánke potichúčky páral šev...
Ak by dcéra topánky nosila ďalej, pravdepodobne by nasledovalo odlepenie podrážok...
Topánky boli zakúpené 13.3.2006. Naposledy obuté koncom júla 2006. Celkovo mohli byť použité približne 25-30 krát. Z toho najčastejšie nie celodenne, ale napríklad na cestu do školy a späť.
