Anjel Pánov prehovoril k Filipovi a povedal: Vstaň a idi smerom na poludnie, na cestu, ktorá vedie z Jeruzalema dolu do Gazy. Tá cesta je pustá.
A vstal a išiel. A hľa, videl muža ethiopa, eunúcha, veľmoža Kandáky, kráľovnej Ethiopov, ktorý bol nad všetkými jej pokladmi a ktorý bol prišiel do Jeruzalema modliť sa a navracoval saa sedel na svojom voze a čítal proroka Izaiáša. A Duch povedal Filipovi: Pristúp a pripoj sa k tomu vozu.
A keď pribehol Filip, počul ho, že číta proroka Izaiáša a povedal: A či aj rozumieš, čo čítaš?
A on povedal: Ako by som mohol rozumieť, keď mi niekto nevyloží?
A poprosil Filipa, že by vyšiel a sadol si s ním. A obsah písma, ktoré čítal, bol tento:
Vedený bol ako ovca na zabitie a ako sa baránok neohlási pred tým, kto ho strihá, tak neotvoril svojich úst. V Jeho ponížení bol vyzdvihnutý Jeho súd a Jeho rod, kto vyrozpráva. Lebo Jeho život sa berie zo zeme.
A eunúch odpovedal Filipovi a riekol: Prosím ťa, o kom to hovorí prorok, sám o sebe a či o niekom inom?
Tu otvoril Filip svoje ústa a počnúc od tohoto písma zvestoval mu Ježiša.
A jaho tak išli cestou, prišli k akejsi vode a eunúch povedal:
Hľa, voda, čo mi prekáža dať sa pokrstiť?
A Filip riekol: Ak veríš z celého srdca, slobodno.
A odpovedal a riekol: Verím, že Ježiš Kristus je Syn Boží.
A rozkázal vozu, aby postál a zišli obidvaja do vody, Filip aj eunúch a pokrstil ho.
A keď vyšli z vody, Duch Pánov uchvátil Filipa a eunúch ho viacej nevidel, lebo išiel svojou cestou RADUJÚC SA.
_______________________________________________________________________________________
Často majú ľudia predstavu, že viera je niečo smutné, nudné a pochmúrne, že aj celý Boh je taký. Prísny, zlý, čakajúci na každú našu chybu, aby nás mohol potrestať. Preto ľudia odkladajú pokánie a vieru do najspodnejšej zásuvky, ktorá sa volá: Teste pred smrťou poprosím Boha o odpustenie.
Ale dovtedy si chcú žiť po svojom a užívať si. Niekedy aj na úkor niekoho iného.
No to nie je to, o čom som chcela písať.
Chcela som písať o Božej láske a Jeho úžasnom záujme o nás, ktorý môžeme vidieť v tomto príbehu, kde Boh videl eunúcha hľadajúceho múdrosť Božiu a poznanie, no nevedel to nájsť vlastnou silou.
Na tento jeho úprimný záujem Boh odpovedal krásnym spôsobom. Poslala svojho služobníka, pripravil správny okamih, právne verše z písma, ktoré hovorili práve o tom, čo potreboval tento človek počuť.
Že Boh posla na zem svojho Syna, aby sa pokoril a zomrel namiesto nás všetkých. Že Ježiš Kristus je ten obetný baránok, ktorý sa nebránil, keď mu bolo ubližované, lebo vedel za čo trpí a pre koho.
Miluje nás, preto to zniesol. Miluje nás aj keď ho nenávidíme a robíme všetko preto, aby sme ho od seba odohnali. No v živote každého človeka príde čas, keď začne dumať nad sebou, nad životom a "všetkým".
Vtedy prichádza Pán a ukazuje nám cestu, ktorú pre nás pripravil, aby sme mohli byť s ním.
Srdce eunúcha bolo pripravené na túto pravdu a na 1000% vedel, že to, čo práve počul nie je bájka, ale najskutočnejšia skutočnosť.
Sám Boží Syn zostúpil na Zem, aby sme aj my mohli byť s ním v Nebi.
Preto vyznal, že verí, že Ježiš Kristus je Boží Syn a pokrstil sa vo vode. Čo je vlastne ten krst?
Je to symbol toho, že ponorením sa do vody utopíme to staré, čo bolo doteraz a vynorením sa z vody sme novým, čistým stvorením patriacim Bohu.
Odvtedy sme vlastníkmi večného života. Je v nás Duch Boží. V nás, obyčajných ľuďoch prebýva večný, milujúci Boh!
A to je to, z čoho sa ten eunúch tak radoval. Je to viac ako dúfal, že nájde návštevou Jeruzalema.
