Dnes som si ich zase po dlhom čase obula. Nie je už ľad ani sneh, tak som to riskla. Nech mi doma nehnijú, keď som za ne vyvalila také strašné peniaze. Cesta od zastávky ku škole a potom do práce bola dlhá a krutá ( cca 2 km). Našťastie som bola na to dopredu psychicky pripravená, preto ma to nedeprimovalo.
V myšlienkach som sa znovu preniesla do čias nedávno minulých, keď som sa správala ako zajko v rozprávke o starom Bodríkovi. Nepoznáte? Tento, pre mňa pamätný úryvok vám snáď napovie, čo mám na mysli:
„Ráno sa vybral zajko na prechádzku. Trochu sa po lese poukazovať. Nech vraj vidia, tvory úbohé, ako vyzerá dokonalý zajac.“
Ach, jaj! Smiala som sa sama na sebe a svojich „úžasných“ čižmách hlavne preto, že rovnako mi je smiešne, keď vidím v meste nejakú „štýlovo vystrojenú“ kočku ako sa mátoživými krokmi presúva po meste. Potom si ju predstavujem ako si doma s aukaním masíruje svoje nohy a lepí náplaste. A teraz sa tak potácam ja!
Tiež ma vie pobaviť dievčina s volánovou sukňou oblečenou na rifliach. Dievča moje, vo výklade to mali tak za to, že chceli ušetriť miesto!
Zároveň mi je to aj ľúto. Keď si dievča myslí, že inak nemá čo ponúknuť a preto ponúka veľké výstrihy, či ultrakrátke sukne, alebo ultra bedrové nohavice, ktoré už vlastne nie sú bedrové, ale...
Načo sú im zhora na sivo (akože blond) odfarbené a zdola na čierno zafarbené vlasy? Majú ich tak zničené, že normálnemu človeku musí prísť špatne, keď sa ich má dotknúť. Naozaj sa mi nechce veriť, že sa im to môže páčiť.
Je mi ľúto, keď je dievča zotročené módou tak, že v krátkej bundičke s holými krížami chodí v akomkoľvek mraze.
Zajac v rozprávke si rozbil nos, lebo sa potkol o kameň. Dievčatá v krátkych bundičkách sedia v čakárni s bolesťami alebo pijú urologický čaj.
Nie som proti pekným „handrám“. Mám však pocit, že dnešné baby si mýlia slovo pekné so slovom sexy alebo vyzývavý. Majú pocit, že keď tričko nie je priesvitné alebo s výstrihom, tak nie je pekné.
Stačilo by sa nebáť byť trochu viac obyčajný. Veď ultramoderných „bárbin“ je už toľko, že práve tie normálne začínajú byť výnimočné. Tak načo tie tuningy?
Viem, môže to byť ťažké, tiež som si to „pretrpela“. Teraz sa smejem na tom, aká som bola trápna „bárbina“.
