Žiaľ, moc z tej Božej podoby v dnešných ľuďoch nezostalo. Nevieme tak bezhranične milovať, ako On miluje, ani nie sme tak úžasne múdry ako On.... priznajme si....ani taký krásny... a o trpezlivosti je škoda hovoriť.
Po vyhnaní z raja prestal byť človek tvorom duchovným. Stratil kontakt so svojim Stvoriteľom, Bohom, ktorý je duchovná bytosť. Preto, keď sa chce človek blížiť k Bohu a chápať bože veci, je mu to veľmi ťažké a nepochopiteľné. My totiž žijeme v tele a riadime sa podľa nášho tela a fyzického sveta, ktorý vidíme svojimi očami. Duchovné veci sa však majú posudzovať duchovne. Nikdy nepochopíme svojím telesným myslením Boha a Jeho konanie.
Keď sa raz, po našej smrti, naša duša a duch oddelí od nášho tela, vtedy uvidíme skutočné životné hodnoty. Dôjde nám to, že ciele za ktorými sme sa vo svojom živote hnali – myslím práca, zábava, úspech, majetok, image a pod...., sú vo večnosti ničím. Dokonca by som to nazvala smeti.
Možno je pre niekoho novinkou, že človek sa „skladá“ z troch častí. Niektorý si myslia, že iba z tela. Iní že iba z tela a duše. Máme však ešte aj ducha – božskú podstatu, ktorú do nás na počiatku vdýchol Boh.
Čo je potom duša? Duša je individualita človeka, ktorá nás oddeluje jedného od druhého. Nesieme si v nej svoje JA, svoje rozmýšľanie, cítenie...
Samotný stred človeka však tvorí jeho duchovné srdce. Ovplyvňuje nášho ducha, dušu aj telo a ono samo je tiež veľmi ľahko ovplyvniteľné a nestále. Preto k nám Boh cez Bibliu hovorí: „Môj synu, nadovšetko si stráž svoje srdce.“ Musíme si dávať pozor na to, čím si „kŕmime“ svoje duchovné srdce, či láskou, či nenávisťou, Božím slovom, či perverznými článkami v bulvárnych časopisoch.
Podľa toho, čím je plnené naše duchovné srdce, nás ono potom vedie. Čisté, nezaťažené duchovné srdce je schopné príjmať signály „zhora“ , niekto by to mohol nazvať šiestym zmyslom, či intuíciou. Je to skrátka ten pocit, ktorý máva občas človek, keď vo svojim vnútry „akosi“ cíti, že sa niečo stane, alebo že má niečo urobiť. Odtiaľ pramení aj naše svedomie. Môže však byť otupené, vďaka tomu, že naše duchovné srdce „kŕmime“ nesprávnymi vecami.
Do úplnosti človeka však stále ešte niečo chýba. Je to Duch Svätý. Kým človek neuverí v Boha nie je úplnou bytosťou. Aby sme opäť boli Jeho obrazom, musíme mu znova – tak ako bolo na počiatku - podriadiť svoj život. Vo viere vo vykupiteľskú moc Ježiša Krista – Božieho Syna – Boha zjaveného v tele, ktorý pred vyše 2000 rokmi dobrovoľne zomrel za všetkých hriešnikov, aby nám bola opäť navrátená Božia duchovná prirodzenosť. Potom náš život nadobudne celkom nové dovtedy nepoznané dimenzie.
Boh svojim Svätým Duchom s radosťou naplní každého, kto v Neho verí. Proste a bude vám dané!
