Uprostred cesty si to pred autom, ktoré sme predbiehali, šinulo dievča na korčuliach oblečené v čiernom. Bola tak dobre maskovaná, že ja som ju nezaregistrovala vôbec. Ani keď som sa obzerala za ňou dozadu. V tej tme ju absolútne nebolo vidieť. Minuli sme ju o vlások. Stačilo málo – horší reakčný čas vodiča, vyššia rýchlosť.... a to dievča by už nebolo medzi živými. Kto by bol na vine?
Z tejto niekoľko sekundovej príhody som bola vykoľajená niekoľko dní. Rozmýšľala som nad tým, prečo sú niektorý ľudia nezodpovední k svojmu vlastnému životu.
Veď korčuľovať sa dá aj v pokojných uličkách. A ak musia ísť po hlavnej ceste a ešte k tomu po tme, prečo neurobia všetko preto, aby ich bolo vidieť. Sú predsa bundy, športové nohavice a batohy s reflexnými pásmi. Tieto pásy sa dajú bez problémov kúpiť a našiť, či nalepiť kamkoľvek – od korčúľ až po šiltovku. Na kráse by im to neubralo, skôr naopak. Veď malý reflexný pásik je oveľa krajší ako sadra, jazva, obväz alebo truhla.
Tiež nepoznám predpis ani dôvod, ktorý by ich nabádal k tomu, aby na korčuľovanie využívali celý jazdný pruh vozovky. Keď takto za sebou vytvoria kolónu niekoľkých áut, je veľké riziko, že niekto – kto sa ponáhľa, si ich pri zaraďovaní sa nevšimne a zachytí ich.
Ťažko môžem na tom niečo zmeniť. Môžem len prosiť zodpovedných rodičov detí a pubertiakov na korčuliach alebo iných dopravných prostriedkoch, aby sa nespoliehali na to, že ich deti samé prídu na to, čo je pre ne bezpečné a čo nie. Mohlo by byť neskoro.
