Medzi maďarmi žijúcimi na Slovensku máme priateľov, s ktorými si dobre rozumieme. Sú to ľudia vzdelaní, dobrého srdca, pracovitý a čestní. Naučili sa po slovensky celkom dobre. Doma sa u nich samozrejme hovorí v ich rodnej reči, preto aj ich deti zatiaľ - kým sú malé rozumejú iba maďarčine. Slovenčina pre prichádza na rad buď nástupom do škôlky alebo školy.
Tieto naše deti sa spolu hrajú napriek jazykovým bariéram. Spolu si pozrú rozprávky, niekedy so slovenským, inokedy s maďarským dabingom. Neznámy jazyk nevadí ani jednej ani druhej strane. Dokonca sa deti navzájom od seba učia. Celé hodiny strávia pomenovávaním vecí okolo seba v oboch jazykoch.
Bývame v Nitre. V tej istej Nitre, kde pred pár dňami skupina mladíkov s vyholenými hlavami dobili maďarsky hovoriace dievča. Smútok, ktorý mám v srdci vďaka tejto udalosti sa ťažko popisuje. Čo urobia nabudúce?
Nastupujúc do auta mávame na našich maďarských priateľov. „Szia!" ....škerí sa naša dcéra.
„Evička, nehovor szia.......
...... nevieš či ťa nezačuje nejaký človek, čo nenávidí Maďarov. Dnes je taká doba, že jeden nenávistný ujo vo vláde, rozsieva zlo medzi všetkých ľudí. Potom takí chlapci s holými hlavami bijú ľudí, čo hovoria po maďarsky."
4. sep 2006 o 12:09
Páči sa: 0x
Prečítané: 4 600x
Nehovor "szia"
Napriek tomu, že sa považujem za čistú Slovenku, nachádzajú sa v mojom rodokmeni aj predkovia, ktorí boli maďari ako repa. Veď aj moje rodné priezvisko o tom svedčí. Maďarskú reč však neovládam.
Písmo:
A-
|
A+
Diskusia
(61)