Život po kresťansky

Bolo to snáď najškaredšie dieťa v dojčenskom ústave. Malo už 3 roky, ešte nerozprávalo - len škriekalo, škúlilo, nie trochu ale veľmi, malo čierne vlásky, čokoládovú pokožku. Takmer každý zo zboru si na Vianoce zobral domov nejaké dieťa. Ona si vybrala toto dievčatko. Vedela, že ináč by ho nikto nechcel. Potom si ju brávala domov častejšie. Vybavila jej náročnú operáciu očí. Nakoniec si ju adoptovala. Stálo to veľa práce a odriekania, ale dievčatko rástlo a múdrelo, postupne dobehla svojich rovesníkov. Dnes je z nej krásna mladá dáma so šťastným manželstvom a krásnou dcérkou.

Kedysi bol na drogách. Keby vtedy neprišli do hotelovej izby policajti, už by tu nebol. Kedysi neváhal oklamať ani vlastnú rodinu, len aby sa dostal k peniazom. Keď uveril v Boha, znenávidel všetko, čím žil dovtedy. Keď stretnete v daždivom dni vysokého mladíka, ako kráča cez mesto zamyslený s úsmevom na tvári – môže to byť on. V duchu si spieva piesne o Bohu. Je vďačný za všetko z čoho ho Boh vytiahol a čo mu Boh dal. Ako čerstvo „narodený“ kresťan mal pár skúšok. Vtedy, keď bol na tom najbiednejšie s peniazmi, objavil sa neznámy muž, ktorý mu ponúkal 100.000,- len za to, aby ho zaviedol k nejakému dílerovi – v skúške obstál. V jeho novej práci kuchára (v kvalitnej reštaurácii) mu šéfka predložila nazelenalé mäso, aby z neho v ten večer varil: „nech sa minie“. Po slovách „To neurobím“ si mohol vyzliecť kuchársku rovnošatu. Boh a láska k ľuďom je viac ako stratená práca.

Pri nedeľnej zbierke padá do košíka obálka, je v nej bankovka s troma nulami. Na obálke je meno vdovy so štyrmi deťmi. Manželia, ktorí jej takto posielajú pomoc síce tiež nemajú mnoho, ale vedia, že ona má ešte menej.

Pastor zboru o štvrtej ráno nasadá do auta, cestou sa zastaví pre ďalších dvoch členov zboru. Idú na druhý koniec republiky na jednu stavbu. Jednému členovi zboru tam horí termín odovzdania práce. Ak by to nestihol nevyplatia mu peniaze ani len materiál. Odmenu za vykonanú prácu záchrancom vypláca pastor. Chce takto pomôcť postaviť sa na nohy človeku, ktorému sa už dlhodobo nedarí.

Otca rodiny poštípala osa. Prudká alergická reakcia na seba nenechala dlho čakať. Opuchol celý, dusil sa a nakoniec upadol do bezvedomia. Volať sanitku, prvá pomoc ale hlavne modlitby. Berú telefón a volajú ľuďom – modlite sa, prosím – tí volajú ďalším, všetci sa modlia. Po 20 minútach sa otec preberá z bezvedomia, opäť dýcha, žiadne známky odumretia mozgu. Prichádza sanitka, pichnú mu antialergén, čudujú sa, že prežil. Ľuďom prichádza ďakovná SMS.

Takto to vyzerá, keď na život človeka svieti Božie svetlo. Keď človek vie, že v ťažkých chvíľach nie je sám. Keď nežije len sám pre seba, ale má vo svojom srdci neuhasiteľnú túžbu slúžiť Bohu a to aj tak, že slúži ľudom okolo seba.

Nech vás Boh požehná!