Joseph

Alica nebola z tých, čo by sa dali prosiť a rada čarovala s úsmevmi a pohľadmi. Joseph, ako sa čoskoro dozvedela, bol Američan so slabosťou pre „ďaleký“ východ. O Slovensku nevedel vôbec nič a Alica mala pocit, že bol úprimne šokovaný, keď sa dozvedel, že to nie je krajina v Afrike, ale český sused. Aby si vyžehlil urážku (ktorú Alica prestierala), pozval ju na rande. O siedmej na Můstku, platí? Platí!

Alica sa vyfintila a hrdo vykračovala malebnými ulicami. Vychutnávala si zvedavé – a ako dúfala aj obdivné – pohľady okoloidúcich a po prvý krát po dlhom čase sa cítila skutočne šťastná. Minimálne jej srdce nadšene poskakovalo v tempe jej chôdze a to bolo pre Alicu viac, ako čokoľvek iné. Jemu dôverovala najviac. Keď srdce zavelilo, šla bez rozmyslu. Keď kázalo stáť, zastala. Teraz na ňu kričalo z plných pľúc nech si pohne, lebo zmešká rande. Pridala do kroku a stratila sa za rohom cukrárne.

Joseph nesklamal. Tiež sa patrične vyfintil a čakal na Alicu s púpavou v ruke. Nežný kvietok rozochvel jemné struny Alicinej duše a romanticky si ho zastokla do vlasov. Joseph bol fotograf. To sa dozvedela pri večeri. Hľadeli si do očí a jazyková bariéra sa namrzene krčila v kúte, lebo jej nikto nevenoval pozornosť. Alica sa cítila dobre. Joseph bol galantný, pozorný a napísal jej báseň. Hneď v prvý večer. Keď ju čítala, listovala v mysli v zozname svojich známostí, no nenašiel sa nik, kto by sa tomuto záhadnému Američanovi v romantike vyrovnal. Sladko privrela oči a nechala sa pobozkať na Karlovom moste. Od tej chvíle boli nerozluční. 

Praha sa zmenila. S Josephom dostala iný rozmer. Alica bola ako malé dieťa, ktoré dostalo cukrík. Výskala a tešila sa z jeho prítomnosti, hrdo ho držala za ruku a obhajovala všade tam, kde prostredie nebolo priateľsky naklonené k turistom. „On nie je turista, je jeden z nás,“ trpezlivo vysvetľovala. Aspoň takto jej to Joseph povedal. Že neplánuje odísť, chce sa tu zamestnať a nájsť si bývanie. Alica snívala o spoločnom bývaní, bilingválnych deťoch, rodine v Amerike a ako vždy – ostalo len pri snoch. Josephovi sa nedarilo nájsť si prácu a začal počítať, koľko stojí spiatočná letenka. Alica ho vydesene podporovala v hľadaní, ale jej zúfalstvo postupne dostávalo čoraz konkrétnejšie obrysy. Keď za ňou v ten večer Joseph prišiel s púpavou v ruke, vedela, že je zle. Dva týždne, Alica. Len toľko ti zostáva. 

Pražské letisko je príjemným miestom. Ani veľké ani malé, vkusne zariadené. Možno aby tlmilo bolesť tých, čo odchádzajú a tých, čo ostávajú. Joseph vytiahol foťák a začal zúrivo fotiť svoju Alicu. Alica sedela a vôbec sa nevedela usmiať. Pod očami mala kruhy a vo vlasoch vyschnutú púpavu. Celú noc strávila s Josephom na Karlovom moste. Pozerali do vody a rozmýšľali. Každý sám. A predsa spolu. Zaspali vedľa seba, v náručí kamenného svätca, čo už storočia bdel nad bozkávajúcimi sa párikmi túlajúcimi sa po moste. Keď sa po polhodine spánku strhli, našli vedľa seba ležať 50 Korún. Niekto si ich pomýlil s bezdomovcami. Oni ale domov mali. Len každý inde. Alica na to nevládala myslieť. Joseph cvakal ako o život a jeho zápal pre vec ju rozosmial. Potešil sa úsmevu a odmenil ho hlasným cvaknutím. 

Potom nastalo ticho. Rozlúčky sú už raz také. Nevedia ako začať. Poznajú len koniec. Joseph so všetkou vážnosťou vstal a zamieril k check-pointu. Alica sa dívala, ako sa jeho útla postava stráca v dave turistov a pohľadom ostala visieť na mieste, kde ešte pred malou chvíľkou videla mávať jeho ruku. V tej svojej držala fotku, ktorú jej pri rozlúčke vtisol do dlane. Usmievala sa na nej smutná mladá žena s púpavou vo vlasoch. Alici stislo srdce.