Mám dvadsaťtri. Môj názor teda oproti "skúseným" ženám nezaváži. Internet je však realita, ktorá znesie všetko. I mladícky optimizmus. Apropo, skúsená žena. Môžeme si ju predstaviť ako ženu s balíčkom vzťahových skúseností, s ktorých len minimum sa nedá opísať podstatným menom ako rozčarovanie, sklamanie, rezignácia, či zúfalstvo. Ak táto žena dostane do rúk pero a povzbudenie, aby svoje skúsenosti položila na papier, a ak tieto skúsenosti na papieri vyjdú mesačne v niekoľkotisícovom náklade, mám po chlebe. Skúsená žena vie, že muži sú z Marsu a ženy z Venuše. Čo však nevie je, že napriek tejto chybičke krásy je komunikácia možná. Ba priam nevyhnutná.
Dnes som si o vani čítala "evičku", ako ju familiárne prezývajú jej verné čitateľky. Myslím, že obsahová analýza článkov, ktoré mi takmer spôsobili smrť utopením (to preto, že pri každom zúrivom nesúhlase som zabudla, kde a akou konzistenciou obklopená sa nachádzam:), nie je nevyhnutná. Čo takto radšej exkurzia do obdobia zrodu jedného ženstva?
Vidím detskú izbu. V nej seba, vzhľadom k počtu vyrážok na čele a strojčeku na zuboch mám asi 13 rokov. Okolo mňa trónia štósy časopisov. Bravo Girl, Top dívka a Cosmo Girl. Čítala som ich celú dlhú pubertu. Vedela som, že treba byť sexi, crazy, cool, držať ovocnú diétu, na stene mať plagát a na vlasoch domácu vajíčkovú masku, ktorá zaručí hebkosť a lesk mojej "korune krásy". Nemala som nič z toho. A nebola ani sexi, ani crazy, ani cool. Každý dôvtipnejší čitateľ si isto domyslí, že s týmto statusom som nebola stredobodom pozornosti mužskej verejnosti, ba dokonca ani ženskej. A to už je tragédia, pretože nebyť in v čase, keď vaše hormóny zúfalo hľadajú spriaznenú dušu, je niečo ako spoločenská samovražda. Keďže však nie som z tých, čo sa vzdajú bez boja, čítala som vytrvalo ďalej. Keď som sa naspamäť naučila tabuľku "Čo vraví - a čo si skutočne myslí", ovládla neverbálnu komunikáciu článkom "čo hovorí jeho telo", pochopila, aký je môj favorit podľa toho, akú hudbu počúva a keď mi v teste "jak líbáš" vyšlo "líbáš jako bohyne", stala som sa crazy. Aspoň niečo.
Prešlo niekoľko rokov a ja som prežila niekoľko vzťahov. Chlapci a neskôr chlapi sa líšili len menom, vekom a národnosťou. Inak boli ako cez kopirák. Až do toho osudného dňa, keď som spoznala Iva. Zrazu som z jeho neverbálnej komunikácie neprečítala ani ň. Obľúbenú hudbu nemal a tak som nevedela zistiť, aký je. Že "líbám jako bohyně" ho tiež nebralo. A tak som rezignovala. Evu (v tom čase už bolo na Bravo Girl neskoro) som zamkla do šuflíka a riskla som to. Prihovorila som sa mu. Je tam toho, poviete si. Ale ruku na srdce. Koľko krát v živote ste sa svojmu partnerovi prihovorili bez toho, aby ste hrali rolu sexuálnej dračice, ostrieľaného borca či podobnú kreatúru? Moja premiéra dopadla nad očakávania. Odpovedal. A dávalo to zmysel.
Tešila som sa v tomto vzťahu ako malé dieťa. Od samého začiatku. No nebolo to ľahké. Pretože Ivo nebol konvenčný. Nepotrpel si na divadielko á la ja som muž a ty si žena. Chcel ma skutočnú. Takú, aká som. A to bol oriešok, ktorý nebolo vôbec jednoduché rozlúsknuť. A tak už dva roky hľadám, aká som. A skúmam čo mám rada. Lebo, verte či neverte, pýta sa ma to pomerne často. Napriek tomu, že v tabuľke "Čo vraví - a čo si skutočne myslí" bolo jasne napísané, že chlapi sa o ženské pocity nezaujímajú a kladenie podobných otázok z ich strany je len maskovací manéver, aby sa žena mohla vyrozprávať a muži mali pokoj.
Mám okolo seba veľa "evičiek". Nedá mi nevyužiť krásny smeč slovenského jazyka - ovečiek. Tvoria také milé, pokojné, krásne stádo. Niečo si prečítajú, povedia si - áno, presne takto to robí aj ten môj, nevedomky i vedome sa pridajú k skupine "nezávislých, krásnych, sexi a úspešných" žien a život ich pretečie pomedzi prsty v hnijúcom vzťahu. Nevedia sa z neho zachrániť. A mnohé ani nechcú. Lebo v časopise sa predsa píše, že je to tak všade. Všetci muži sú takí. Môj mladícky optimizmus mi však našepkáva, že nič nie je stratené. Na začiatok by úplne stačilo zamknúť dámske a pánske časopisy do zásuvky a pokúsiť sa o rozhovor. S partnerom. I sám so sebou. Stojí to za to. Na konci tejto cesty na vás čaká skutočný vzťah, ktorému nevadí, že pôvod našich pohlaví je na iných planétach.
