V sebaľútosti bola Alica šampión. Vychutnávala si trýzeň svojej mladej duše i tela a istým spôsobom ju to napĺňalo uspokojením. Aspoň na chvíľu...
Aj dnes stála v letnej horúčave a šomrala si popod nos. Už ju to nebaví. Tento život. Každodenné ponorenie sa do mrazivých vôd stereotypu, pár záberov a nádych nad hladinou a... spánok. Aby sa o osem hodín mohla prebudiť a nočná mora sa zopakovala znova.
Znova si potiahla. Vyfúkla dym a pozrela sa dole. Alica bývala v prenajatom byte s prenajatými spolubývajúcimi. Nazvala si ich tak sama pre seba. Nebolo medzi nimi žiadne puto. Nič, čo by ich spájalo, no ani nič, čo by ich od seba delilo. Proste vzťahové vákuum. Najhorší zo všetkých možných vzťahov. Prázdno.
Byt sa nachádzal na siedmom poschodí. Priamo pod ním sa ako koberec rozprestieral betónový záhon, plný pestrofarebných smetí. Typický výhľad na preľudnenom sídlisku. Alica sledovala topiaci sa chodník a zatúžila po lese. Po vlkom vzduchu a hline, po zeleni a voňavých stromoch. Nedávno, keď bola na výlete, ju napadol húf komárov. Doslova. Nepomohol ani repelent, ani B-komplex. Vohnaná do nepríčetnosti tým neustálym bzukotom a štípancami sa zaprisahala, že prírodu nenávidí a najradšej by to tu celé vybetónovala. "Tunajší architekt mal asi podobnú skúsenosť", smutne sa pousmiala. Konečne narazila na filter cigarety a odhodila ju do provizórneho popolníka. Pohár od zaváraniny bol dopoly plný.
Najväčšia krivda v Alicinom živote bol fakt, že nemala dôvod na sebaľútosť. Bola zdravá. Školu tiež vyštudovala bez väčších problémov. Neskončila vo fronte na úrade práce, ale zamestnala sa hneď po štátniciach. Nájsť dôvod, pre ktorý by ju aspoň ktosi poľutoval, bolo ťažké. Hoci... Alica v skutočnosti nestála o ľútosť. Zúfalo túžila po akomkoľvek záujme. Keďže však nikto v jej okolí neočakával, že by si s niečim neporadila, o záujem mala núdzu. Tak aspoň ľútosť, povedala si raz. A tak bolo.
Alica ničila sama seba a vedela to. Vedela, že každý jej deň je rovnaký, ako tie predchádzajúce. Pohľadom nezainteresovaného pozorovateľa boli jej dni farebné a plné zážitkov. Pohľadom Alice sivé a monotónne. Cítila, že zmena sa blíži. Že je dýcha na krk a bez slovka tak oznamuje svoj príchod. Deň, na ktorý tak dlho čakala bol tu. Stačí natiahnuť ruku a dotkne sa ho. Preliezla zábradlie na balkóne a skočila.
Siedme poschodie jej poskytlo komfort dostatočne tvrdého pristátia. Alica však už necítila nič.
