V rámci svojho štúdia som už stihla aj presedlať z jednej populárnej univerzity na druhú. Informácie mám teda z prvej ruky, dvoch zdrojov a s minimálne troma svedkami pri všetkom, čo sa práve chystám napísať. Hoci popudov na napísanie podobného článku som počas svojej (zatiaľ) štvorročnej oddysey mala už niekoľko, najsilnejšia motivácia mala len prísť. A prišla. Presne včera o ôsmej večer. Mali sme skúšku z informatiky. Ani vám sa v hlave sociálna pedagogika nespája s týmto výpočtovým čímsi? Vitajte v mojom svete.
Dovoľte mi predstaviť vám stručný výber z predmetov, ich obsahov a prevedení, po absolvovaní ktorých hrdo tasím argument, že sociálny pedagóg je flexibilná odborná (i odolná) sila.
1. Informatika
Už som čo to načrtla. Bola skúška a nebola ľahká. Tak už to chodí, viem. O informatickej online skúške sa však nedá povedať ani to, že bola ťažká. Pretože bola šialená. Hneď prvé tri vygenerované otázky sa ma spýtali, či viem, o koľko percent väčšie sú riadky v programe Excell 2007 oproti jeho predchodcovi z roku 2003. Boli zvedavé aj na to, či viem, ktorú špeciálnu funkciu priniesol nový Power Point. Nebyť psychickej opory po mojom boku, skočím z okna. Neskočila som. Ale ani nepochopila, prečo boli pre sociálneho pedagóga tieto informácie tak podstatné.
2. Psychohygiena
Na začiatku bola asi krásna myšlienka. Psychohygiena je predsa dôležitá, o tom niet najmenších pochýb. Hlavne v pomáhajúcej profesií človek musí vedieť, kedy vypnúť, aby sa mohol vôbec znova zapnúť... Zarážajúci bol spôsob prevedenia. Mladá žena, ktorá sa asi z princípu neusmieva ale zazerá, prichádza a odchádza ako fúria a o psychohygiene nikdy nič nepočula, nieto testovala, nám za desať minút porozprávala desať nesúvislých viet a odišla. Nahnevali sme ju. Dodnes nechápeme čím.
3. Angličtina - úroveň B(l)ééé
Jazyk je nevyhnutnosť! To vie každý. Po absolvovaní tohto predmetu mám však pocit, že sa po anglicky dohovorím aj s niekým, kto po anglicky v živote necekol ani slovo. Tak dobre už angličtinu ovládam. Že bola skúška sito s veľkými okami asi nemusím ani písať. Smutné, že kvôli jazyku prišiel svet o nejedného kvalitného pedagóga...
4. Základy špeciálnej pedagogiky
Tak toto bola strata času de lux. Opäť (snáď) dobre mienené. Skutek však, ako to už býva, utek. Odborné termíny pre všetky diagnózy sveta, hostilná nálada k ľuďom, ktorí sú predmetom pedagogického pôsobenia tohto odboru, beznádej a mínus desať euro, ktoré putovali do profesorovej kasičky (kvôli skriptám, ktoré sa rozpadli po troch intenzívnejších pohľadoch do knihy a len umocnili atmosféru "aj tak sú to kripli") - to je všetko, čo mi po semestri ostalo.
5. Sociálna geografia
Zaujímavé, tešila som sa, hľadiac do rozvrhu. Ani prax nebola taká zlá, ako mohla byť. Ale povedzte mi, na čo je potrebné vedieť, do ktorej sociálno-ekonomickej časti sveta patrí Irak? Keď klienti sú z Malaciek či Pezinka? Pedagóg môjho rangu (ako hrdo to znie:) mal s týmto predmetom spoločné len to prídavné meno na úvod...
Na záver by som vypichla ešte jednu špecialitku. Názvy predmetov zneli dobre. Aj súvis so študovaným odborom bol zrejmý na prvý pohľad. Jediný problém bol, že nedorazil prednášajúci. Ani raz...
Nuž, zrekapitulujme si to. Bolo málo predmetov, ktorých obsah, personálne zabezpečenie, či význam pre prax, som zaznamenala a dobrého dojmu sa neviem ani nechcem zbaviť, i keď uplynuli mesiace aj roky. Jedným z nich bol predmet Metódy rozvoja kritického myslenia. Snáď preto som sa prestala báť veci hodnotiť. Netreba vždy len prikyvovať a bez rozmyslu brať, čo nám ponúkajú.
Ak sa nepoznáme, asi mi neuveríte, že napriek istým nedokonalostiam ma štúdium sociálnej pedagogiky vždy bavilo i baví. Cítim, že je to pre mňa správna cesta. Aj preto sa snažím zorientovať v otázke, kde sú hranice pôsobnosti takéhoto odborníka. Nuž, ako to vyzerá, zatiaľ nikde. Takže zajtra sa možno stretneme aj u vás v práci...:)
