Musím sa priznať - ľudia sú mojou nielen profesnou, ale aj súkromnou obsesiou. Spôsoby, akými sa rozhodujeme v bežných každodenných situáciách, skúmanie vzorov správania, či úplne prirodzené ohýbanie svojich vlastných presvedčení vzhľadom na kontext, v ktorom ich prezentujeme, ako aj nevedomosť všetkých týchto procesov, morálne úsudky a to, čím si ich podkladáme a množstvo, množstvo iných… A určite nie som sama. Človek nemusí byť antropológom, psychológom, sociálnym pracovníkom, sociológom, či priamo sa aktívne venovať niektorej z humanitných vied na to, aby bol ľuďmi fascinovaný. Lenže je tu jeden problém - čím viac sa človek o ľuďoch dozvedá (a určite nemám na mysli informácie, ktoré si možno prečítať na obálkach publicistických periodík či pozrieť v spravodajstve, alebo iných bulvárnych a polobulvárnych programoch), tým viac sa formuje jeho samotné chápanie svojho okolitého sveta.