Raz dávno na mňa, už ani neviem prečo, nakričala mama. Ešte teraz si spomínam koľko pripomienok a protiargumentov som na ňu vychrlila. Situácia sa tým len zhoršila...
O týždeň som v afekte rozčúlenia vynadala dobrej priateľke. Neskôr, keď som prišla domov a premietla si v hlave, čo sa stalo, začalo ma to mrzieť, trápila som sa. Hneď som zavolala, aby som sa ospravedlnila, ale odozva bola negatívna. Ublížila som nielen priateľke, ale aj sebe. Ono nie nadarmo sa hovorí, že ľahšie je slovo zadržať, ako ho vziať späť.
Slovami som ublížila mnohým ľuďom, mohla som tomu zabrániť...Ospravedlnila som sa, ale už nikdy mi nebude úplne odpustené. V srdci, sú totiž kruté slová vyryté navždy a nedajú sa vziať späť.
Bojím sa, že keď umriem, bude to jediné, čo po mne zostane.
