Písmo:
A-
|
A+
Ja vždy lásku som chcela,
nevediac, že žiadam veľa,
mať po svojom boku niekoho
a nemilovať iného nikoho.
Keď som sa raz sklamala,
lásku som viac nechcela,
do seba sa uzavrela,
zaľúbiť sa nevedela.
Srdce tvrdé sťa z kameňa
teraz mäkne, pomaly sa premieňa.
Zrazu svet je celkom iný,
akoby tak trochu z hliny.
Tvaruje sa do rúznych tvarov,
chtiac splniť pár krásnych tajov.
Možno naplní prvú lásku,
čím vyhľadí smútku vrásku.
Možno šťastena sa usmeje,
bolesti sa vysmeje,
možno prídu aj dni krajšie
a všetko bude opäť ľahšie.
