Opäť

Ja vždy lásku som chcela,

nevediac, že žiadam veľa,

mať po svojom boku niekoho

a nemilovať iného nikoho.

Keď som sa raz sklamala,

lásku som viac nechcela,

do seba sa uzavrela,

zaľúbiť sa nevedela.

Srdce tvrdé sťa z kameňa

teraz mäkne, pomaly sa premieňa.

Zrazu svet je celkom iný,

akoby tak trochu z hliny.

Tvaruje sa do rúznych tvarov,

chtiac splniť pár krásnych tajov.

Možno naplní prvú lásku,

čím vyhľadí smútku vrásku.

Možno šťastena sa usmeje,

bolesti sa vysmeje,

možno prídu aj dni krajšie 

a všetko bude opäť ľahšie.