Sama

Sama sa ráno prebúdzam,
do tmavého rána vstávam.
Sama si zuby umývam,
len môj odraz čumí na mňa.
Sama z domu odchádzam,
bránu zamkýnam,
sama na autobus vyčkávam,
tíško rozmýšľam.

"Prečo tu sama stojím
s úsmevom umelým?
Prečo som taká opustená,
proste taká SAMA?"

Sama som,život ma nebaví,
veď každý si svoju zlosť na mne ulaví.
Sama, nikto o mna nezakopne,
slovo milé nepreriekne.
Sama som,nikto na mňa nepomyslý,
ani tí na ktorých sama stále myslím!
Sama som, asi to tak zostane,
možno sa to zlepší,dúfajme.